Vďaka úspešnému boju proti daňovým únikom, efektívnejšej štátnej správe a úsporám vo verejnom obstarávaní štátny rozpočet skončil v pluse. Takémuto titulku v novinách by sa iste potešil nejeden ekonóm, politik a pri kvalitných verejných službách určite aj väčšina ľudí.
 
Možností, ako v strednodobom horizonte dospieť k vyrovnanému rozpočtu, je viacero. Okrem dosiahnutia tohto cieľa je dôležitá aj jeho udržateľnosť a zároveň poskytovanie verejných služieb na požadovanej úrovni.
 
Nesystémové opatrenia z minulého roka

Predchádzajúca vláda v roku 2011 pri znižovaní deficitu na výdavkovej stránke rozpočtu siahla najmä po jednoduchých a nesystémových opatreniach. Škrtla napríklad časť kapitálových výdavkov, ale tým len oddialila nevyhnutnosť obnovy a modernizácie v štátnej správe na neskoršie obdobie.
 
Úsporu dosiahol Radičovej kabinet iba v tom danom roku, no systémovo sa tým nič nevyriešilo. Obmedzil tak vládne investície, ktoré majú aj podľa OECD najvyšší negatívny vplyv na ekonomický rast.
 
Ak by sa teda v teoretickej rovine pristúpilo k zníženiu vládnych investícií s cieľom dosiahnuť deficit pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), Slovensko by sa výrazne priblížilo k recesii a k zníženiu životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Bolestivú konsolidáciu bývalej vlády pocítili všetci najmä pri zvýšení dane z pridanej hodnoty, čo sa negatívne prejavilo na raste cien.
 
Nedá sa iba škrtiť

Aj vďaka uťahovaniu opaskov sme tak vlani boli svedkami poklesu reálnych miezd o 1,7 percenta. To znamená, že ľudia si mohli zo svojej výplaty kúpiť menej ako rok predtým. Navyše daň z pridanej hodnoty je regresívna, teda viac postihuje práve tých, čo zarábajú menej.
 
Na strane výdavkov štátu začala výraznejšie šetriť už pred minulá vláda v roku 2008. Jej nástupkyňa na tento rok znížila výdavky na tovary a služby o 10 percent a nezvýšila mzdovú obálku pre ministerstvá a jej podriadené inštitúcie.
 
Východiská rozpočtu verejnej správy na rok 2013 predpokladajú, že budeme ešte ambicióznejší. Ministerstvo financií plánuje úspory na mzdovej obálke vo výške päť percent a na bežných výdavkoch a službách desať percent. To by mohlo predstavovať úsporu na štáte približne 140 miliónov eur. Nedá sa však škrtiť donekonečna.
 
Len na ilustráciu. Ak by sme počas budúceho roka pracovníkom v štátnej, ale aj verejnej správe nevyplatili mzdu spolu s odvodmi, teda by 55-tisíc zamestnancov rok pracovalo zadarmo, ušetrili by sme približne 600 miliónov eur. Ak by sa tzv. bežné výdavky, čiže výdavky na tovary a služby, škrtli úplne, štát by ušetril 900 miliónov.
 
To však znamená, že by sme napríklad na úradoch na celý rok vypli vodu, neplatili za energie, takže v zime by v kanceláriách mrzlo. Odpojili by sme telefóny a internet, takže by sme celý rok nekomunikovali s občanmi. Ak by horelo, nik by neprišiel hasiť, pretože by sme nemali na pohonné hmoty. Štát by nemal potom peniaze ani na krv, čiže bolo by ohrozené zdravie ľudí a podobne. Je teda mylné domnievať sa, že sa š dá konsolidovať iba vďaka škrtom v štátnej správe.
 
Efektívna štátna správa

Chceme, aby služby verejnosti boli na kvalitatívne vyššej úrovni. Aj podľa zahraničných podnikateľov o investíciách nerazíš hoduje iba výška daní, ale aj kvalifikovaná pracovná sila, infraštruktúra a služby poskytované štátom. Preto ministerstvo vnútra pripravuje jednu z najzásadnejších reforiem štátnej správy od vzniku Slovenskej republiky: ESO – projekt efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy.
 
Do roku 2014 by sa mal počet orgánov miestnej štátnej správy znížiť zo 745 na 79 a počet rozpočtových i príspevkových organizácií z 916 na 58.
 
Vláda schválila akčný plán boja proti daňovým únikom, ktorý obsahuje pol stovky konkrétnych opatrení. Z nich prvá časť je už v legislatívnej podobe a parlament o nej rokuje.
 
V tejto oblasti sa budeme usilovať, aby sme dosiahli prvé viditeľné pozitívne výsledky už v roku 2014.
 
Návrh ministerstva financií v oblasti konsolidácie verejných financií sa vypracoval v súlade s cieľom vlády zvýšiť mieru solidarity bohatších s chudobnejšími. Hľadáme zdroje tam, kde reálne sú, a zároveň tak, aby prijaté opatrenia mali čo najnižší vplyv na hospodársky rast.
 
Každá konsolidácia má negatívny vplyv na rast. Ak niekto tvrdí, že znižovaním výdavkov vláda neobmedzí rast, je buď nekompetentný, alebo zámerne klame.
 
Opatrenia predchádzajúcej vlády v tejto oblasti obmedzili rast ekonomiky približne až o celé percento výkonu ekonomiky. Zatiaľ čo predpoklad zníženia HDP z dôvodu súčasných návrhov konsolidačných opatrení sa pohybuje na úrovni štyroch desatín percenta.
 
Koniec mýtov o rovnej dani, ktorá tu nebola

Na Slovensku rovná daň nikdy nebola. Boli sme svedkami len rovnakej sadzby dane, čo je veľký rozdiel. Odhliadnuc aj od toho faktu, často proklamované vyhlásenia o tom, že zavedenie rovnakej sadzby dane viedlo k zvýšeniu výberu daní, stojí na hlinených nohách.
 
Oficiálne čísla, ktoré potvrdili aj Eurostat a Európska komisia, hovoria jasnou rečou.
 
V roku 2003, teda v poslednom roku, keď platila progresívna daň pre fyzické osoby, bol výber daní v pomere k HDP na úrovni 3,2 percenta.
 
V prvom roku zavedenia rovnakej sadzby dane klesol tento ukazovateľ o viac ako 15 percent na 2,7 percenta a znížil sa aj v nasledujúcich dvoch rokoch.
 
Kde je teda to ospevované zlepšenie výberu daní? Veď od zrušenia progresívneho zdanenia sa ešte ani raz ukazovateľ výberu dane na HDP ani len nepriblížil k údaju, keď platilo progresívne zdanenie.

Kuruc Radko, poradca podpredsedu vlády a ministra financií