Aj pod vplyvom médií sa niekedy môže zdať, že úspech, bohatstvo a spoločenské uznanie bývajú výsledkom šťastnej náhody či priaznivého postavenia hviezd. Hoci je pravda, že veľký balík peňazí alebo krátke pobudnutie na stupni víťazov môžu niekomu padnúť do náručia naozaj zo dňa na deň, v bežnom živote sa za väčšinou aj tých najmenších úspešných krokov skrýva dôkladná príprava, premyslená stratégia a dlhé roky tvrdej práce. To isté (a možno aj o niečo viac) platí aj v profesijnej oblasti. Je správne, ak má človek v každom veku jasné predsavzatia a odvážne túžby – napríklad ak chce „sedieť na šéfovskej stoličke“, „pracovať v Európskom parlamente“, alebo dokonca „menej pracovať a mať viac voľného času“.

Začať a zároveň aj skončiť pri vytýčení plánov však zďaleka nestačí. K cieľu príde iba ten, kto sa sústredí nielen na konečnú zastávku, ale aj na neraz krivolakú cestu, po ktorej sa k nej možno dostať. Američan Daniel C. Feldman, uznávaný odborník na ľudské zdroje a manažment, pred časom napísal, že „plánovanie kariéry pomáha ľuďom zistiť, čo chcú v živote dosiahnuť“. Práve vďaka nemu možno lepšie zosúladiť vlastné požiadavky so želaniami rodiny, priateľov, oddychu či práce. Podľa D. C. Feldmana jasná vízia pomáha aj lepšie sa rozhodovať: kedy zamestnanie prijať a kedy odmietnuť, kedy hľadať prechod na inú prácu a kedy nie, kedy vyhľadávať náročnejšie pracovné úlohy a kedy sa vyhnúť úlohám, ktoré vytvárajú stres, a podobne.

Štyri stupne ku zlatej

Receptov a rád, ktoré odporúčajú najefektívnejšie spôsoby, ako chytiť vlastnú kariéru do oprát, je viac ako dosť. „Na ceste k vytúženému cieľu je vhodné použiť osvedčený štvorstupňový model, ktorého prvým a základným stupňom je definovanie cieľa. Kto vie, kam chce ísť, tuší minimálne smer, ktorým by to mohol dosiahnuť. Po druhé: kto svoje ciele napíše na papier, dá im prvú konkrétnu podobu. Tretí stupeň – kto sám seba odmení, pocíti podporu minimálne z jednej strany. Po štvrté: kto si dokáže svoj cieľ predstaviť v čo najreálnejšej podobe, zvýši šancu, že ho jedného dňa naozaj zažije,“ radí PaedDr. Ilona Hegerová, riaditeľka Vzdelávacieho a konferenčného centra Intenzíva, s. r. o., ktoré sa už dlhší čas o. i. zaoberá organizovaním vzdelávacích aktivít zameraných na problematiku Riadenia pracovnej kariéry.

Rozvoj vlastnej kariéry si vyžaduje rad celkom konkrétnych krokov. Na začiatku stojí hodnotenie seba samého, to znamená určenie toho, čo človek vie a v čom vyniká. Malcolm Hornby v knihe „Ja to dokážem!“ s podtitulom Ako získať dobré zamestnanie napísal, že pre mnohých ľudí je plánovanie životnej kariéry procesom poznávania skutočnosti. Podľa neho ide o „zloženie klapiek z očí a prvý pohľad na vlastný život ďalej ako len na koniec vlastného nosa“. Dôležité je tiež zbieranie informácií o situácii a možnostiach na pracovnom trhu, o charakteristikách rôznych povolaní, o požiadavkách zamestnávateľov, o potenciálnych smeroch pracovného vývoja a podobne. Tretím významným predpokladom je stanovenie cieľa, ktorý musí byť v súlade s individuálnymi potrebami a schopnosťami, a základných etáp, ktoré k nemu vedú.

„Rozhodnutia založené len na jednom z týchto faktorov vedú k dlhodobej nespokojnosti s vývojom kariéry. Okrem toho si treba uvedomiť, že potreby a zručnosti sa časom menia, a tak ich treba v určitých časových intervaloch prehodnocovať a prípadne upravovať,“ dodáva Ilona Hegerová. Pri plánovaní vlastnej kariéry treba myslieť aj na to, že kto sa prednostne venuje práci, zatláča osobný život do úzadia. Na prahu každej novej etapy treba porozmýšľať o tom, čo z kariéry obetovať osobnému životu a čo z osobného života obetovať v prospech kariéry. Zlyhanie pri riešení tejto otázky môže vyústiť do nesprávnych rozhodnutí a do pohybu z jedného extrému do druhého. Aj Malcolm Hornby pripomína, že „pokiaľ ide o profesionálnu kariéru a osobný vývoj, človek jednoducho musí robiť určité kompromisy“.

Úloha zamestnávateľa

Dôležitou súčasťou individuálneho plánovania kariéry je organizácia, v ktorej človek pracuje. „Uvedomelí zamestnávatelia považujú plánovanie kariéry svojich zamestnancov za kľúčový faktor pri zamestnávaní a udržiavaní najkvalitnejších a najtalentovanejších ľudí na trhu práce. Aj vďaka nemu totiž možno dosiahnuť vysokú kvalitu pracovného života vrátane pozitívneho postoja k plneniu pracovných úloh a vysokej lojality,“ vysvetľuje Ilona Hegerová. Rozvoj zamestnancov býva pri profesionálnom prístupe súčasťou celkovej personálnej stratégie, akéhosi súboru predstáv o cestách a metódach, ktorými možno dosiahnuť ciele v oblasti potreby pracovných síl, zdrojov pokrytia tejto potreby, využitia pracovných síl a hospodárenia s pracovnou silou. Podľa PhDr. Zdeňky Brázdovej, lektorky kurzov Riadenie pracovnej kariéry, možno riadenie kariéry chápať ako „komplexné prevzatie rozhodovania zamestnávateľa o budúcnosti zamestnanca“. Úplne iným pohľadom je, ak sa firma chápe ako pracovný trh s ponukou a dopytom, pričom každý zamestnanec sám zodpovedá za získavanie informácií o možnostiach jej vývoja. Takýto prístup však nezaručuje uspokojenie potrieb firmy a neumožňuje „víťazstvo najlepších“.

„Riadenie kariéry pre nás znamená jej plánovanie a okrem toho aj plánovanie následníctva v manažérskych pozíciách,“ hovorí o každodennej praxi Ing. Janka Hostýnová, PhD., personálna manažérka spoločnosti Penta Group, a. s. Ciele kariérového rastu by podľa nej mali byť vopred definované. „Vo všeobecnej polohe ide o to, aby firma zamestnancom umožnila ďalšie vzdelávanie a získavanie skúseností. Účelom kariérového rastu je, aby na základe tréningov boli pripravení zastávať, resp. posunúť sa na inú pozíciu alebo prijať v rámci vlastnej pozície rozšírenie jej záberu. Kariérny rast a teda aj jeho plánovanie nemusia byť nevyhnutne o vertikálnom postupe. Môže ísť aj o posun po diagonále alebo horizontále, pričom nejde o nič dehonestujúce, skôr naopak, pre niektorých zamestnancov je to vítané a motivujúce,“ upresňuje Janka Hostýnová.

Ako hra na šachovnici

Politika riadenia kariéry by podľa Zdeňky Brázdovej mala zahŕňať rozhodovanie o príprave alebo získavaní manažérov. Na jednej strane ide o prípravu vlastných manažérov (povyšovanie z interných zdrojov), na druhej strane o ich získavanie z vonkajšieho prostredia. Súčasťou tejto politiky by malo byť aj „zásobovanie“ talentami, ktorými treba disponovať pre prípad náhleho deficitu pracovníkov s určitými schopnosťami na trhu práce. Zamestnávatelia, ktorí veria v dlhodobé plánovanie kariéry, vytvárajú a používajú prepracovaný systém hodnotenia pracovného výkonu, využívajú tzv. assessment centrá na bilanciu kompetencií, dbajú o rozvoj talentov, umožňujú diskusie o profesijnom vývoji (koučing, mentoring) a pod. Úspešnosť plánovania kariéry umocňuje kombinácia prístupov, pri ktorých sa na manažérske pozície pripravujú pracovníci, ktorí na ne ašpirujú, a pracovníci, ktorí majú na ich výkon odborné i osobnostné predpoklady.

„V spoločnosti Penta Group neexistuje na papieri definovaný kariérový rast a plánovanie kariéry ako samostatný proces. To však neznamená, že týmto otázkam nevenujeme pozornosť. Naopak, máme zavedený a práve teraz spúšťame zdokonalený systém hodnotenia pracovného výkonu. Po jeho zhodnotení bude nasledovať ďalší krok týkajúci sa zabudovania hodnotenia potenciálu zamestnanca – a to už priamo súvisí s úvahami o následníctve a plánovaním kariéry. Skutočnosť, že sa týmito otázkami zaoberáme aj v súčasnosti, možno potvrdiť faktom, že neformálne existuje plán následníctva na kľúčové pozície. Okrem toho v niektorých útvaroch prijímame zamestnancov prevažne na juniorské pozície práve s ohľadom na plánovaný postup na seniorskú pozíciu. Pri výberoch na existujúce pozície je, samozrejme, prvým krokom úvaha o tom, ktorý zo zamestnancov môže postúpiť. Vždy však zohľadňujeme to, aby boli uspokojené nielen potreby firmy, ale aj jednotlivých zamestnancov,“ dodáva Janka Hostýnová.

Základné kroky budovania kariéry

1. Vlastný obraz talentu a schopností (vychádza zo súčasných úspechov).

2. Vlastný obraz motívov a potrieb (vychádza z príležitostí na spoznanie seba samého v reálnej situácii a zo spätnej väzby ostatných).

3. Vlastný obraz postojov a hodnôt (vychádza zo súčasného vzťahu medzi sebou samým a hodnotami zamestnávateľa a vykonávanej práce).

Zdroj: VKC Intenzíva

Základné kroky budovania kariéry

Stanovte si jednoznačné ciele. Čo pre vás znamená slovo „kariéra“? Spájate s ňou určitú sumu peňazí? Chcete sa dostať na nejakú konkrétnu pozíciu? Keď budete mať presnú predstavu o tom, čo je pre vás z profesijného hľadiska dôležité, môžete na tom začať systematicky pracovať. Napíšte si, čo chcete dosiahnuť, prečo to chcete dosiahnuť a ako sa dostanete tam, kam chcete.

Vyjasnite si, čo všetko si vaša kariéra môže vyžiadať. Mnohí ľudia si kariéru vybudovali na úkor vzťahu k partnerovi, zdravia, voľného času a iných vecí, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Hneď na začiatku si preto vyjasnite, čo môžete kariére obetovať a čo nie. Niekedy nie je postup v zamestnaní hodnotnejší ako súbor činnosti, ktorých sa musíte vzdať.

Doprajte si čas na reflexiu. Nájdite si čas na premýšľanie o tom, čo presne robíte, aké je to užitočné, či vás to posúva tam, kam sa chcete dostať a či to nejde aj jednoduchším spôsobom. Ak človek ide príliš cieľavedome za svojím cieľom, má sklon správať sa automaticky a nepremýšľať o svojich činoch.

Kariéru vnímajte ako celok. Predstavte si, že ste založili firmu, ktorej cieľom je dostať sa na pozíciu, ktorú ste si stanovili na začiatku. Staňte sa svojím nadriadeným i spolupracovníkom. Naučte sa sami seba vidieť tak, ako by to urobil dobrý vedúci pracovník. Takisto sa k sebe aj správajte. Starajte sa o osobný marketing, public relations, budovanie kontaktov a podobne, jednoducho o všetko, čo musí robiť každá firma, ak chce obstáť v tvrdej konkurencii.

Poznajte svoje silné a slabé stránky. Pravidelne analyzujte silné a slabé stránky vašich pracovných a osobných kompetencií. O pomoc môžete požiadať aj iných ľudí – priateľov, rodinných príslušníkov a známych. Pozorne ich počúvajte a neurážajte sa pre prípadnú kritiku – môžete sa z nej len poučiť.

Neustále sa zdokonaľujte. Keď spoznáte svoje silné a slabé stránky, môžete sa snažiť o rozvíjanie tých prvých a potláčanie tých druhých. Investujte so rozvoja vašich vedomostí, schopností a zručností. Čítajte odborné knihy a časopisy, navštevujte kurzy a semináre, zaujímajte sa o nové informácie.