Ako bude vyzerat budúci vývoj ekonomiky? Rast hrubého domáceho produtku (HDP), ktorý je súctom hodnoty tovarov a služieb, bude sa bude v tomto roku od 2,9 % do 5,5 %. V tomto rozpätí, alebo ak chcete v intervale, sa nachádzajú Jozef Chajdiak, Michal Olexa, Ján Haluška, Viliam Páleník, Vladimír Kvetan, Peter Ševcovic, Marek Gábriš a Peter Dufek.

Vlastné odpovede na otázku prezentovali na tretej konferencii Slovenskej štatistickej a demografickej spolocnosti pod názvom Pohlady na ekonomiku Slovenska 2003. Aj tohto roku bola pod záštitou podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra financií Ivana Mikloša. Pesimisti sú dobre informovaní optimisti a preto rozdelenie prognostikov na tri skupiny je len autorskou schémou.

OPTIMISTI

Medzi najväcších optimistov medzi tými, ktorí sa snažia pomocou matematických vzorcov vydolovat z cisiel o minulom vývoji predstavu o budúcnosti, patrí deux machina konferencie Jozef Chajdiak z Ekonomickej univerizity. Na tento rok predpokladá rast HDP 5,5 %. Okrem tony vzorcov, ktoré umiestnil J. Chajdiak do svojho príspevku o prognóze, sa úcastníci konferencie dozvedeli, že sa priklána k skorému zavedeniu spolocnej európskej meny. „Naco by sme vstupovali do Európskej únie a neprijali euro?“, opýtal sa sám seba.

Miernejši optimizmus badat v predpovediach matadorov ekonomických prognóz Michala Olexu a Jána Halušku z Infostatu. Podla nich rast dosiahne len hranicu 4,2 %. Podla prognostikov sa nezmení podiel vonkajšieho dopytu na tvorbe hrubého domáceho dopytu. Príspevok domáceho dopytu na tvorbe HDP bude nižší, mienia M. Olexa a J. Haluška. Sprievodným javom slovenskej ekonomiky bude dvojitý deficit – teda deficit zahranicného obchodu

Úroven vonkajšej a aj vnútornej nerovnováhy v ekonomike by mala klesnút už tohto roku pod 7 %. Ekonómovia tvrdia, že na financovaní bežného úctu platobnej bilancie by sa v budúcnosti mali v coraz väcšej miere podilat priame zahranicné investície. Znižovanie vonkajšej nerovnováhy bude úzko súvisiet s opatreniami vlády vo verejných financiách. Rovnováha, ci nerovnováha vo vnúotrných ekonomických vztahoch medzi výdavkami a príjami verejných financií bude podla M. Olexu a J. Halušku závisiet od reforiem v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálneho systému.

REALISTI

Niekde medzi optimistami a pesimistami sa nachádza predpoved mladšej generácie analytikov. Marek Gábriš a Peter Dufek z Ceskoslvenskej obchodnej banky si myslia, že tento rok dosiahne rast HDP 3,8 %. Bankoví analytici ocakávajú menší rast reálnych miezd. Ich stagnácia je dôsledkom vyššej cenovej hladiny, ktorá stúpla po tom ako vláda prestala regulovat ceny niektorých tovarov.

Okrem toho M. Gábriš a P. Dufek predpokladajú nižší vplyv spotreby vlády vzhladom na zaciatok politického cyklu v ekonomike. Politický cyklus v hospodárskej politike vlády sa prejavuje tak, že vláda sa tesne pred volbami kvôli získavaniu hlasov snaží rozdat nieco volicom. Tým nieco môže byt zvýšenie dôchodkov, alebo prídavkov na deti, alebo verejné investície, ktoré zvýšia zamestnanost v podporovaných odvtevtiach. Po volbách vláda väcšinou znižuje verejné výdavky. Vývoj ekonomiky bude podla analytikov CSOB ovplyvnený najmä priamymi zahranicnými investíciami.

„Argumentom je predovšetkým odbúranie politickej neistoty a nesporné komparatívne výhody krajiny, ktorými je poloha v strednej Európe a relatívne lacnej a skúsenej pracovnej sily,“ tvrdia M. Gábriš a P. Dufek.

PESIMISTI

Podpredseda HZDS a niekolkonásobný exminister financií Sregej Kozlík predpokladá v tomto roku spomalenie rastu HDP na 2, 9 %. Na oslabenie rastu bude mat vplyv niekolko faktorov. Prvým je pokles konecnej spotreby domácností kvôli vyšším cenám. Druhým bude malý vplyv verejných výdavkov na infraštruktúru a zníženie financnej podpory výstavby bytov. Tretím faktorom by malo byt podla podpredsedu vycerpanie rastových kapací exportérov, medzi ktorých patria Volswage, Slovnaft, VSŽ a dalšie podniky. Dalším faktorom, ktorý sa podpíše na spomalenie rastu ekonomiky je menšia ekonomická konjunktúra v Nemecku, Francúzsku a USAv dôsledku vojnového konfliktu v Iraku. Posledným, piatym faktorom, ktorý ovplyvní ekonomické dianie na Slovensku je zníženie deficitu zahranicného obchodu, ktorý by sa mal znížit kvôli menšiemu dopytu slovenských obyvatelov po zahranicných tovaroch a službách. Sergej Kozlík predpokladá, že zníženie ekonomického rastu bude súvisiet od predvstupového šoku. Pôjde o tlak na ceny potravín a krach niektorých malých a stredných podnikov.

Medzi pesimistov sa dá zaradit Viliam Páleník a Vladimír Kvetan z Ústavu slovenskej a svetovej ekonómie SAV. Podla ich odhadu ekonomika v tomto roku porastie o 2,9 %. Pomalší rast spája V. Páleník so stagnáciou svetovej ekonomiky.