Základné členenie fondov spočíva v klasifikovaní fondov podľa rizika trhu na ktorom investujú a podľa geografického (menového) rizika umiestňovania investícií. Jednotlivé analytické tími alebo organizácie zastrešujúce podielové fondy majú rôzne kritériá na definovanie typov fondov, avšak v zásade sú dosť podobné. Členenie bude teda vychádzať z hľadiska vhodnosti pre Slovenskú republiku, tak ako ho bude zavádzať Asociácia správcovských spoločností (ASS):

a)podľa rizika trhu (typu rizika príslušných aktív) rozlišujeme fondy:
1. fondy peňažného trhu,
2. dlhopisové fondy,
3. akciové fondy,
4. zmiešané fondy,
5. fondy fondov,

b) podľa geografického rizika (typu menového rizika) z hľadiska Slovenskej republiky je potrebné rozlišovať aktíva vo fondoch:
1. Slovenská republika (SKK),
2. Európa (vrátane Eurozóny) (EUR),
3. Severná Amerika (USA, Kanada) (USD),
4. Ázia (vrátane Japonska) (JPY),
5. iné oblasti (napr. Južná Amerika, Austrália a Pacifik)
6. globálne fondy, ktorých aktíva sú kombináciou minimálne dvoch geografických oblastí (mien) uvedených v bode 2 až 5, s podielom každej oblasti (meny) na celkovom majetku fondu najmenej 15 %.

Klasifikácia fondu je vždy vyjadrená dvoma zložkami s tým, že jedna zložka určuje riziko trhu a druhá riziko geografické, pričom na poradí zložiek nezáleží.

Uvedieme najčastejšie používané kritéria na zaradenie fondov do jednotlivých základných skupín:

1. Podľa rizika trhu:
a) Akciový fond je fond, ktorý trvalo investuje na akciovom trhu minimálne 85 % aktív (t.j. do akcií a inštrumentov nesúcich riziko akcií). Akciové fondy zahŕňajú i indexové a garantované fondy viazané na akciové indexy.
b) Dlhopisový fond je fond, ktorý trvalo investuje na trhu pevne úročených cenných papierov. Doplnkové investovanie do akcií je možné, ale podiel akcií nesmie prekročiť 10 % aktív fondu. Dlhopisové fondy zahrňujú i indexové a garantované fondy viazané na dlhopisové indexy.
c) Fond peňažného trhu je fond, ktorý trvalo investuje na trhu pevne úročených cenných papierov a na peňažnom trhu. Cenné papiere môžu byť vydané len štátom, centrálnou bankou alebo bankou. Celková modifikovaná durácia portfólia fondu nesmie prekročiť hodnotu 1. (Pri nadobudnutí cenného papiera vydaného iným emitentom alebo pri prekročení hodnoty durácie je fond klasifikovaný ako dlhopisový fond.)
d) Zmiešaný fond je fond, ktorý investuje do rôznych aktív na rôznych trhoch a nie sú stanovené žiadne limity pre podiel akcií či dlhopisov.
e) Fond fondov je fond, ktorý trvalo investuje minimálne 67 % aktív do podielových listov a akcií fondov.

2. Podľa geografického rizika:
a) Pre akciové fondy je geografická príslušnosť definovaná podľa sídla emitenta akcií. Investície do akcií mimo danú kategóriu nesmú prekročiť 10 % aktív fondu.
b) Pre dlhopisové fondy je geografická príslušnosť definovaná podľa meny aktív. Investície do mien krajín mimo danú kategóriu nesmú prekročiť 10 % aktív fondu. Pri zaradení fondu je zohľadnené zaistenie proti pohybu kurzov jednotlivých mien.
c) Pre fondy peňažného trhu je geografická príslušnosť definovaná podľa meny aktív. Investície do mien krajín mimo danú kategóriu sú vylúčené. Pri zaradení fondu je zohľadnené zaistenie proti pohybu kurzov jednotlivých mien.
d) Pre zmiešané fondy je geografická príslušnosť definovaná podľa sídla emitenta akcií a podľa meny aktív. Investície do mien a akciových trhov krajín mimo danú kategóriu nesmú prekročiť 10 % aktív fondu.
e) Pre fondy fondov je geografická príslušnosť definovaná podľa geografického rizika fondov. Investície do podielových listov a akcií mimo danú kategóriu nesmú prekročiť 10 % aktív fondu.

Ďalšie členenie spočíva v ich zaraďovaní do jednotlivých kategórií fondov. Takýchto kategórií však môže byť až 100, preto spomenieme len pár najdôležitejších.

Všeobecne sa však akciové fondy dajú rozdeliť na viacsektorové fondy a jednosektorové fondy.

Viacsektorové fondy je možné ešte všeobecne rozdeliť na technologické fondy, ktoré investujú svoje aktíva do týchto sektorov ekonomiky: technológie (hardware, software), internet, telekomunikácie, médiá a biotechnológie apod. Charakteristickým znakom je, že sa všeobecne predpokladá rýchly rast firiem z týchto sektorov. Tradičné fondy sú fondy, ktoré sa zameriavajú na investície do tradičných sektorov ekonomiky najmä: financie, služby, obchod, potravinárstvo, energie, petrochémia, priemysel, poľnohospodárstvo, strojárstvo, stavebníctvo apod. Charakteristickým znakom je orientácia na tradičné odvetvia ekonomiky. Netreba si to však mýliť so spôsobom riadenia, aj v tzv. tradičnej ekonomike sa využívajú technológie či informačné systémy. Ide však o to, že podniky z týchto sektorov vlastnia najmä reálny – hmotný investičný majetok, na rozdiel od technologických firiem, kde je veľmi často najväčším majetkom firmy len myšlienka, nápad či know how resp. software.

Najzákladnejšie delenie sektorov je nasledovné:

verejné služby (napr. elektrárne, telekomunikácie), energetika (napr. ropa, plyn), financie (napr. banky, poisťovne, reality), priemysel (napr. letectvo, stavebníctvo, chémia), tovary dlhodobej spotreby (napr. automobily, odevný priemysel), tovary krátkodobej spotreby (napr. potraviny, kozmetika), služby (napr. stravovanie, aerolinky, hotely), maloobchod (napr. obchodné domy), zdravotná starostlivosť (napr. lieky, medicínske zariadenia), technológie (napr. počitače, elektronika).

Samozrejme, že sektorovanie je vždy diskutabilné, toto delenie vychádza z metodiky Morningstar, Inc. a je možné deliť sektory ešte podrobnejšie, pričom vo viacerých prípadoch sa jednotlivé typy podnikania v sektoroch aj prelínajú.

Kategorizovanie viacsektorových akciových fondov ďalej závisí od kombinácie priemernej veľkosti trhovej kapitálizácie akciových spoločností v portfóliu fondu a používaným investičným štýlom fondu. Podľa priemernej trhovej kapitalizácie delíme akciové spoločnosti na veľké (largecap), stredné (middlecap) a malé (smallcap). Trhová kapitalizácia znamená celkovú trhovú hodnotu podniku. Podľa použitého investičného štýlu ich delíme na rastový, hodnotový a „slepý“. Tieto štýly sa vypočítavajú pomocou ukazovateľov P/E a P/Book. Tieto priemerné ukazovatele vypočitané pre fond sa delia priemernými ukazovateľmi na trhu a podľa súčtu týchto pomerov sa zisťuje ich investičný štýl. Vo všeobecnosti to v podstate znamená, že rastový investičný štýl je založený na očakávaní rýchlejšieho rastu čistých príjmov podnikov držaných akcií ako zvyšok trhu. Hodnotový štýl zasa znamená, že manažér očakáva rast cien držaných akcií v dôsledku ich neskoršieho „objavenia“ trhom, pretože ich považuje v súčasnosti za podhodnotené. Slepý štýl nie je vyhranený, je to niečo medzi tým. Kombináciami trhovej kapitalizácie a investičného štýlu dostaneme 9 rôznych kategórii fondov.

Dlhopisové fondy sa kategorizujú hlavne podla priemernej kvality dlhopisových titulov v portfóliu, pričom sa využíva rating renomovaných spoločností a podľa priemernej dĺžky splatnosti dlhopisov (durácie) v portfóliu. Kvalita sa rozlišuje nasledovne:

Vládne dlhopisy, AAA, AA, A, BBB, BB, B, pod B, bez ratingu. Ak je kvalita väčšiny dlhopisov v portfóliu pod BBB ide o kategóriu High-yield, ak je vyššia ide o High-rated, osobitne sa ešte označuje kategória vládnych dlhopisov (Government).

Podľa priemernej durácie portfólia rozlišujeme dlhopisové fondy na krátkodobé (1-3,5 roka), strednodobé (3,5-6 rokov) a dlhodobé (nad 6 rokov).

Kombináciou týchto dvoch ukazovateľov dostaneme 9 kategórii pre dlhosivé fondy. Aj dlhopisové fondy sa však môžu zameriavať len na určité teritóriá, napr. medzinárodné dlhopisy, emerging-markets dlhopisy, komunálne dlhopisy apod.

Kategorizovanie fondov je veľmi užitočné vec, pretože sa až vtedy porovnáva porovnateľné. Väčšinou sa fond porovnáva (napr. výkonnosť a riziko) k priemeru kategórie, čo je užitočnejšie ako porovnávanie s benchmarkom.

Materiál uverejnil časopis INVESTOR