V Spojených štátoch vypukol burzový škandál. Ako burzový dozor tak aj prokuratúra si začínajú brať pod lupu pokútne aktivity mnohých analytikov z renomovaných investičných fondov a bankových domov. Princíp ich nekalých paktík bol pritom viac ako jednoduchý: Burzoví experti chválili ostošesť akcie práve tých spoločností, kde mali alebo chceli mať veľké akciové balíky. Príslušné firmy sa totiž buď nachádzali na ceste na burzový parket. V tomto prípade si analytikovia chceli ukrojiť čo najväčší kus z ponúkajúceho sa akciového koláča. Alebo bol daný podnik už kótovaný na burze. Experti mali vtedy eminentný záujem na tom, aby jeho účastiny dosahovali čo najvyšší kurz.

Za takéto praktiky sa bankové domy odvďačovali svojim info-technologickým matadorom miliónovými honorármi. Mary Meekerová zarobila za jeden rok 15 miliónov dolárov. „Diva internetu“ sa stala všeobecne známou extrémne optimistickými štúdiami o excelentných burzových vyhliadkach info-technologických spoločností. V podobných výšinách sa pohyboval príjem – povedzme – Henryho Blodgeta z bankového domu Merrill Lynch. Aj jeho analýzy poznali jediný kurzový smer: expoenenciálny rast.

V poslednom čase sme boli svedkami gigantického krachu „novoekonomických“ akcií. A následne sťažností súkromných burzových investorov, že ich analytikovia vodili za nos priveľmi optimistickými štúdiami o burzových vyhliadkach príslušných podnikov. Burzový dozor a new-yorská prokuratúra rozbehli nezávisle od seba hĺbkové vyšetrovania. Už prvý, náznakový pohľad za oponu mal úspech: Dnes je viac ako jasné, že mnohé (údajne) „nezávislé“ kurzové hodnotenia boli všetko ostatné, len nie ekonomicky podloženými, racionálne odôvodnenými rozbormi. Miera nadšenia burzových expertov pre tú či onú firmu závisela od toho, či jej pri ceste na parket pomáha materský bankový dom alebo nie. Navyše, aj pri skúmaní pozadia prideľovania nových účastín ešte pred prvotným kótovaním prišli vyšetrovatelia na nezrovnalosti: Prioritu požívali vybraní veľkoinvestori, získavajúci obrovský balík akcií, lebo títo sa vopred zaviazali k dodatočným kúpam – ktoré boli zase rozbuškou pre fenomenálny vzrast hodnoty účastín. Na (takto umelým spôsobom) rozbiehajúci sa vlak naskakovalo čoraz viac „prostých“ občanov: privátnych obchodníkov s akciami. Analytikovia a bankové domy teda úmyselne dávali do pohybu snehovú guľu – a zarábali na tom miliardové obnosy.

Nejestvuje vari bankový dom a investičná spoločnosť, ktorá by sa nepodieľala na takýchto nekalých praktikách. Medzi patrí povedzme Goldman Sachs, Morgan Stanley, Lehman Brothers, Merril Lynch či Salomon Smith Barney, aby sme spomenuli tie najvýznamnejšie. Reakcia pristihnutých je samozrejmá: Nikto o ničom nevie, všetko prebiehalo podľa predpisov; nikto nemá maslo na hlave, všetko bolo v najlepšom poriadku.

Vyšetrovanie burzového dozoru a new-yorskej prokuratúry ešte nie je uzavreté. Môžeme sa teda tešiť na ďalšie detaily pofidérnych burzových operácií na hranici kriminality.

Prvé nepriame priznanie viny sme mohli zaznemenať u investičnej banky Merrill Lynch. Pred niekoľkými dňami uverejnila správu, že zmenila interné smernice odstupňovania atraktivity akcií v analýzach svojich analytikov. Súčasne sprísnila kontrolné mechanizmy pre previerku ekonomickej opodstatnenosti vyslovených odporúčaní pre obchodovanie s účastinami. Okrem toho musí každá štúdia obsahovať údaje, či Merrill Lynch má obchodné kontakty s analyzovanou spoločnosťou a či člen merrill-lynchovského expertného teamu má v svojom súkromnom portfóliu účastiny príslušného podniku.

Či sa takýmto ťahom podarí investičnej banke Merrill Lynch (a ďalším aktérom na parkete) znovuzískať dôveru verejnosti, však stojí vo hviezdach. Ľudia čo vložili tesne pred minuloročným burzovým krahom na základe prioptimistických analýz peniaze do info-technologických akciových spoločností a následne prišli o nasporené peniaze, sa spoliehajú na iné kroky: Na amerických súdoch zaregistrovali dosiaľ dovedna 150 žalôb súkromných investorov voči bankovým domom a investičným spoločnostiam.