Ak by sa Slovensko rozhodlo neodvolať proti rozhodnutiu arbitrážneho tribunálu vo Washingtone, podľa ktorého má SR po prehratom spore zaplatiť ČSOB 24,7 mld. Sk, už v tomto roku by sa kvôli tejto sume zvýšil deficit verejných financií približne o 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na tlačovej besede to uviedol minister financií Ivan Mikloš. Sumu by však SR uhradila až počas budúceho roka. „Väčšia časť tejto sumy je k dispozícii v štátnych finančných aktívach vo výške 16 mld. Sk a zvyšok by sa mohol riešiť buď z výnosov z privatizácie, novelizáciou zákona o štátnom rozpočte alebo dohodou na splátkovom kalendári,“ objasnil Mikloš.

To, či sa SR proti rozhodnutiu odvolá, však bude podľa ministra financií známe až po preštudovaní 150-stranového rozsudku právnikmi. Lehota splatnosti sumy je do 28. januára 2005. Po tomto termíne by Slovensku plynula trojmesačná lehota na odvolanie. Ak by SR do tohto dátumu prehratú sumu neuhradilo, záväzok sa bude podľa Mikloša úročiť 5 % p.a.

Spor sa týka konkrétne spoločnosti Slovenská inkasná (SI), ktorá vznikla v roku 1993 na základe medzinárodných dohôd. Jej úlohou bolo spolu s Českou inkasní ozdraviť ČSOB od zlých úverov. SI na seba prebrala asi štvrtinu nelikvidných aktív ČSOB za viac ako 10 mld. Sk. Jej najväčšími dlžníkmi sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Martimex alebo Slovart. Za postúpené aktíva zaplatila Slovenská inkasná prostriedkami, ktoré si požičala od ČSOB. Dlh voči nej mala následne splácať z pohľadávok voči týmto podnikom, ktoré ale nevymohla. Keď v roku 1997 Ministerstvo financií SR odmietlo prevziať záväzky za SI, situácia sa vyhrotila a ČSOB požiadala Slovenskú inkasnú a MF SR o okamžité splatenie všetkých svojich pohľadávok, vtedy ešte vo výške 13 mld. Sk. Následne sa ČSOB obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone (ICSID) so žiadosťou o vyriešenie sporu pred arbitrážnym tribunálom.

„Ide o výbuch časovanej míny, ktorú tu zanechali predchádzajúce Mečiarove vlády,“ skonštatoval Mikloš. SI a Ministerstvo financií SR si podľa neho nedostatočne plnili svoje povinnosti pri riešení tohto problému.

Genéza vývoja sporu medzi SR a ČSOB, a.s. Praha pred ICSIDom vo Washingtone a kroky ktoré vykonalo MF SR

Na základe Zmluvy o základných princípoch konsolidácie Československej obchodnej banky, a.s. Praha uzavretej medzi MF ČR, MF SR a ČSOB postúpila ČSOB Slovenskej inkasnej spoločnosti s r.o. v Bratislave, zriadenej MF SR ( ďalej len“SI“) a Českej inkasnej spoločnosti s r.o. Praha, zriadenej MF ČR, za nominálnu hodnotu nekvalitné a veľmi ťažko vymáhateľné pohľadávky (úvery a záruky), ktoré vznikli ešte počas predchádzajúceho systému plánovitej ekonomiky – socializmu.

Na pohľadávky, ktoré vznikli z činnosti subjektov majúcich sídlo v SR, poskytla ČSOB Slovenskej inkasnej na základe úverovej zmluvy úver na ich refinancovanie vo výške 6, 521 miliárd Sk a poskytla ďaľšie pre SI nevýhodné úvery vo výške 2, 371 miliárd Sk na základe úverových zmlúv uzavretých počas roku 1995.

Pohľadávky, ktoré prešli na náklade úverových zmlúv na SI, boli nedostatočne zdokumentované, najmä ich výška a týkali sa poväčšine slovenských podnikov zahraničného obchodu ( Technopol, Martimex, Omnia, Chirana, Slovart, Avex ).

Už v čase podpísania úverových zmlúv medzi SI a ČSOB, boli tieto podniky zahraničného obchodu neschopné splácať úver a niektoré z nich už boli aj v likvidácii, SI od začiatku mala problém splácať ČSOB dohodnuté splátky, dostala sa so splácaním do omeškania, ČSOB ihneď vyrubovala penále a pokuty a tak sa pohľadávka ČSOB voči SI neustále zvyšovala.

Na rozdiel od SI, Českej inkasnej české podniky splácali úvery bez väčších problémov a do konca roka 2003 splatila Česká inkasná (ďalej len ČI ) väčšinu poskytnutého úveru ( tak sa vyjadrili zástupcovia ČSOB ). Ďaľší rozdiel bol v tom, že ČI urobila pred podpisom úverových zmlúv s ČSOB selekciu a prevzala len dostatočne podložené a riadne zdokumentované úvery a záruky.

Najväčšou chybou bolo to, že SI v rozhodujúcom čase bola plne ovládaná ČSOB, že SR nemala zastúpenie v orgánoch SI, nekontrolovala SI a tak jej ČSOB postúpila pohľadávky, ktorých opodstatnenosť a aj výška neboli riadne zdokumentované a neboli v súlade s ustanoveniami konsolidačnej zmluvy.

V priebehu roka 1996 SI postupne prestala splácať a ČSOB sa začala domáhať splácania úverov poskytnutých SI od MF SR. V tom čase sa na podnet MF SR začali rokovania medzi MF SR a ČSOB o prehodnotenie a riadne zdokumentovanie pohľadávok z úverových zmlúv. Taktiež sa zmenilo zloženie orgánov SI v prospech zastúpenia SR, ale ČSOB nepristúpila na žiadnu korekciu a tvrdo trvala na pôvodne dohodnutých úverových zmluvách.

MF SR nechcelo prevziať záväzky za SI, kým nebudú riadne zdokumentované poskytnuté úvery, tak sa situácia vyhrotila a ČSOB požiadala SI a MF SR o splatenie všetkých svojich pohľadávok v lehote do sedem dní, odvolávajúc sa na ustanovenia konsolidačnej zmluvy podpísanej za Slovenskú republiku MF SR. Tomfom v rukách ČSOB na podanie žaloby na ICSID bolo, že úverovú zmluvu na refinancovanie poskytnutých úverov medzi SI a ČSOB podpísal aj vtedajší minister financií Rudolf Filkus. ČSOB a nakoniec i ICSID z toho vyvodzujú uznanie ručenia MF SR za záväzky SI.

Situácia v splácaní úveru vyhrotila tak, že ČSOB vyzvala SI a MF SR, aby na základe článku 3 Zmluvy o základných princípoch finančnej konsolidácie ČSOB, zaplatili celú spornú sumu ( istinu + úroky + ušlý zisk ) teda 13 mld. Sk v lehote do siedmych dní.

Po uplynutí tejto lehoty sa následne dňa 18.4.1997 ČSOB obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone ( ďalej len“ICSID“) so žiadosťou o vyriešenie tohto sporu pred arbitrážnym tribunálom.

Právnym zástupcom Slovenskej republiky v tomto spore je medzinárodná právna kancelária Shearman & Sterling z New Yorku a právnym zástupcom navrhovateľa je White & Case z Washingtonu.

Prvé pojednávanie pred ICSIDom za účasti zástupcov oboch strán sa uskutočnilo v januári 1999 a jeho výsledkom, napriek námietkám SR voči príslušnosti ICSIDu spor prejednávať, bolo, že ICSID je príslušný na konanie vo veci a následne požiadal sporné strany o predloženie dôkazných materiálov k meritu veci s termínom do 30. novembra 1999.

ČSOB vo svojom návrhu ICSIDu vyčíslila požiadavku voči SR už na 34 mld Sk ( istina 13 mld Sk, úroky 12 mld Sk a ušlý zisk 9 mld Sk ).

Voči tomuto návrhu, podala SR cestou svojho právneho zástupcu Shearman & Sterling námietku. Po podaní námietky nasledovalo prerušenie konania vo veci do apríla roku 2000.

Po predložení požadovaných dôkazných materiálov oboma spornými stranami sa pojednávanie tribunálu vo veci námietky SR uskutočnilo v júli 2000 v Londýne.

V decembri 2000 ICSID vydal rozhodnutie, ktorým SR vyhovel iba čiastočne a rozhodol o termíne podania konečného vyjadrenia SR k meritu veci do 20. apríla 2001.

Tento termín SR dodržala a vyjadrenie Slovenskej republiky k meritu veci s dôkazným materiálom odovzdal právny zástupca SR JUDr. Henry Weisburg zo Shearman & Sterling dňa 19.4.2001. Súčasťou vyjadrenia bola aj expertíza českého práva vypracovaná Prof. Jiřím Švestkom, expertíza slovenského práva vypracovaná JUDr. Jánom Drgoncom. Túto expertízu pre SR vypracovala medzinárodná auditorská firma Deloitte & Touche. ICSID taktiež rozhodol o termíne odpovede ČSOB Praha k meritu veci do 31.8.2001.

Prvé hlavné pojednávanie so svedkami sa uskutočnilo 8. – 12. novembra 2002.Pojednávanie bolo zamerané na právne otázky sporu a vypovedali experti na české, slovenské a medzinárodné právo.

Zásadnou otázkou na tomto pojednávaní bolo rozhodnúť, či sa Zmluva o základných princípoch konsolidácie ČSOB uzatvorená v roku 1993 riadi českým právom. V závere pojednávania tribunál neoznámil nijaké rozhodnutie, iba oznámil, že druhé hlavné pojednávanie sa bude konať v apríli 2003.

Druhé hlavné pojednávanie bolo zamerané na účtovné otázky, predvolaním účtovných expertov jednej aj druhej strany. Po tomto pojednávaní tribunál ešte požiadal o predloženie ďaľších dôkazov a vyjadrení s termínom do konca augusta 2003.

Proti rozhodnuti tribunálu je možné odvolanie – špecifický druh odvolania proti rozhodnutiu ISCIDu vo veci, domáhať sa pre neplatnosť žaloby ad hoc pred výborom ISCIDu.