Šéfovia nemajú robiť nič iné, len šetriť náklady a vytvárať pridanú hodnotu pre svojich akcionárov, napísal raz nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman. Želanie mnohých šéfov – obdarovávať – je pre podniky samovražedným impulzom. Ale ani v USA sa Friedmanovou radou neriadi takmer žiadny podnik. Američania vlani vynaložili okolo 240 miliárd USD (okolo 7,9 bilióna Sk) na dobročinné účely, na občana to bolo asi 825 USD. Asi tretina darovaných peňazí pochádzala z koncernov. Veľkí mecenáši, napríklad zakladateľ Microsoftu Bill Gates, pritom o svojej dobročinnosti radi rozprávajú.

Pre porovnanie: v Nemecku výška darov predstavuje 4 až 8 miliárd EUR (v prepočte 164,5 miliardy až 329 miliárd Sk), maximálne však 100 EUR na obyvateľa. Asi 90 % týchto prostriedkov pochádza od súkromných osôb, len 10 % od firiem. Christoph Müllerleile z nemeckého združenia Fundraising tvrdí, že táto situácia darcovstva je historicky podmienená. „Od čias Bismarcka je v Nemecku zakorenená myšlienka, že za sociálne výdavky je zodpovedný štát,“ tvrdí.

Spoločenská angažovanosť hrá pri tvorbe sponzorských rozpočtov len podradnú rolu – len asi 10 % peňazí z neho sa použije na sociálne a vzdelávacie projekty, prípadne na ochranu životného prostredia.

Počas uplynulých 10 rokov vznikla v Nemecku asi tretina z celkového počtu 1 300 nadácií, pričom sa čoraz viac angažujú aj podniky. Celkový majetok nemeckých nadácií je asi 50 miliárd EUR a tie ročne okrem všeobecných darov vydajú ešte asi 2 miliardy EUR.

„Majetok zaväzuje,“ tejto vety sa držal zakladateľ podniku Bertelsmann Reinhard Mohn. Medzitým sa však zvýšil aj tlak na nemecké koncerny. Najmä šéfovia globálne operujúcich koncernov sa musia sociálne angažovať. Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt.