V januári sme v PROFIT-e písali o Notárskom registri záložných práv. Vyzdvihli sme vtedy novelu Obcianskeho zákonníka v súvislosti s tým, že možno založit hnutelné veci bez odovzdania veritelovi. Mimochodom, túto novelu velmi chvália aj vo svete. Konkrétne Frédérique Dahanová z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) uviedla, že „je to jeden z najlepších právnych a inštitucionálnych rámcov pre záložné právo a prichádza s najmodernejšou registráciou“.

Podla Michela Nussbaumera, vedúceho tímu pre právne zmeny z EBOR-u, ktorý pomáha krajinám reformovat ich komercné právo, je novela „velkým krokom vpred a Slovensko sa nou stalo jednou z mála krajín EÚ s vynikajúco prepracovaným zákonom o zabezpecení pohladávok“. M. Nussbaumer dalej vyzdvihol fakt, že novela posilní investicnú klímu v krajine.

Novela by mala viest aj k výraznému rozšíreniu podnikatelských aktivít. Pretože nový systém, ktorý vychádza z princípov definovaných EBOR-om, ulahcuje získanie záložného práva na hnutelný majetok. Sprehladnili sa právne procedúry, narástli šance na úspešné vymáhanie pohladávky, a co je asi najdôležitejšie, rozrástla sa skupina majetku, ktorý sa dá založit.

EBOR vystupoval ako poradca úradu vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša a tento projekt financne podporil prostredníctvom britského oddelenia medzinárodného rozvoja. Novela Obcianskeho zákonníka, ktorá zahrna paragrafy o záložnom práve, je úcinná od 1. januára tohto roku. F. Dahanová predpokladá, že „absencia podobného právneho rámca pre záruky a hypotéky by mohla vážne ohrozit úverové aktivity v krajine“. EBOR podporuje reformy záložného práva v európskych krajinách už od roku 1992. Umožnuje krajinám zmodernizovat ich právo a ponúka pomoc na všetkých úrovniach reformacného procesu.

Dobrá správa

Novelizovaný Obciansky zákonník hovorí, že zálohom môže byt vec, právo, iná majetková hodnota, byt ci nebytový priestor a iné nehnutelnosti. Môže ním byt aj súbor spomínaných vecí a práv, rovnako aj podnik alebo jeho súcast, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vztahuje aj na jeho súcasti, plody, úžitky a príslušenstvo až do ich oddelenia.

A teraz konkrétne. Každému je jasné, co sú nehnutelnosti. Co sú však veci a práva? Je to všetko, co je prevoditelné z osoby na osobu. Autá, stroje, prístroje, majetkové hodnoty, ktoré sa neustále menia (napr. inventár, zásoby surovín), ale aj také, ktoré sa získajú v budúcnosti. Majetkové hodnoty môžu byt urcené jednotlivo alebo druhovo co do množstva. Avšak iba pod podmienkou, že kedykolvek pocas trvania záložného práva možno záloh špecificky indentifikovat. Ako záloh môžu slúžit aj priemyselné práva a právo na duševné vlastníctvo. Sú nimi napríklad ochranné znacky, ale aj vzory, patenty, vlastne to, co je chránené autorským zákonom. Podmienkou však je, že musia byt prevoditelné. Je teda dôležité vediet, co budú banky ako najväcší veritelia akceptovat ako záloh. Ako povedal riaditel public relations Tatra banky Roman Zacka, „my poskytujeme už od zaciatku svojej cinnosti úvery zabezpecené aj hnutelným majetkom. Ide najmä o technológie, stroje, zariadenia, dopravné prostriedky.“

Katarína Mathernová zo Svetovej banky považuje za velký pokrok možnost založit práva. Dobrá správa je aj to, že hnutelný majetok môže ako zábezpeku poskytnút namiesto dlžníka aj iná osoba, a síce vlastník majetku. A touto zábezpekou môže byt priemyselné a duševné vlastníctvo. Podla jej názoru práve toto pomôže zlepšit investicnú klímu na Slovensku. „Je to skvelé pre malých a stredných podnikatelov, lebo najmä oni sú tí, co nemajú k dispozícii lukratívne pozemky a drahé prístroje. Majú však nieco iné. Majú nápady, ktoré pretavujú do vynálezov, zlepšovákov, vlastne do všetkého, co chráni autorský zákon a podobné právne predpisy.“ Ako dalej hovorí, „bude na škodu veci, ak banky nebudú ochotné prijímat tieto práva ako záloh“.

Opatrnosti nikdy nie je dost

A co na to banky? „Majetok, ktorý má byt predmetom zabezpecenia, musí byt bonitný a splnat požiadavky rýchlej spenažitelnosti. Podla štandardných postupov sa zabezpecenie nehmotným investicným majetkom, ako sú napr. autorské právo ci ochranné známky, neodporúca. Priemyselné práva a práva vyplývajúce z duševného vlastníctva naša banka nepovažuje za vhodný predmet záložného práva. Hodnota týchto typov zabezpecení je tažko kvantifikovatelná a tiež je premenná v case a závislá od množstva vonkajších faktorov. Realizácia je nárocná aj z dôvodu obmedzeného potenciálneho trhu,“ hodnotí Miriam Jakubcová z tlacového oddelenia VÚB.

„Akceptovanie duševného vlastníctva v súcasnosti neuplatnujeme a v blízkej budúcnosti ani nepredpokladáme, pretože súcasnú legislatívu v tejto oblasti nepovažujeme za dostatocne chrániacu našu spolocnost voci možným rizikám a ani sme sa nestretli zatial v praxi so záujmom druhej strany,“ vyjadril sa R. Zacka z Tatra banky. Naproti tomu hovorca OTP banky Norbert Lazar tvrdí: „Akceptujeme duševné vlastníctvo nie ako hlavný zdroj zabezpecenia úveru, ale skôr ako podporný prostriedok. V prípade takejto možnosti by sme rozhodne postupovali na základe znaleckého posudku. V každom prípade však podla špecifík osobitne. Podmienkou akceptácie z našej strany musí, prirodzene, byt registrácia záložného práva v príslušnom registri, v ktorom je predmet duševného vlastníctva zapísaný.“

Pokrokovejšia je v tomto zmysle Slovenská sporitelna, ktorá síce zatial ako záloh priemyselné práva neakceptuje, ale ako hovorí Eva Forraiová-Güttlerová, vedúca oddelenia externej a internej komunikácie, „zakladanie ochranných známok ako formy duševného vlastníctva sa pohlo dopredu a trh s nimi existuje aj na Slovensku. O tejto forme možno uvažovat, avšak velmi individuálne a opatrne. Slovenská sporitelna už ochranné známky ako záloh akceptuje.“ Podla E. Forraiovej-Güttlerovej je v oblasti priemyselných práv potrebné bližšie preskúmanie záujmu alebo vlastne dopytu o takúto formu zabezpecenia na trhu.

Problémové práva

Napríklad Prvá komunálna banka (PKB) akceptuje iba rucenie pohladávkami. Základnou podmienkou tejto formy záruky však je, aby zakladaná pohladávka bola v lehote splatnosti bonitná. Podla Jána Kirnága, hlavného špecialistu marketingu a vývoja produktov v PKB, to znamená, že „sa analyzuje platobná disciplína dlžníkov pri uhrádzaní ich záväzkov. PKB zaraduje pohladávky z hladiska ich bonity do niekolkých kategórií. Sú to domáce a zahranicné pohladávky, pohladávky voci renomovaným firmám s pozitívnou históriou a dlhodobou stabilitou, pohladávky voci novým spolocnostiam bez mena a histórie, pohladávky voci financne zdravým firmám, pohladávky voci firmám s financnými problémami a pod.

Zabezpecit možno všetky druhy pohladávok, vrátane tých, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Musí však byt stanovená najvyššia hodnota istiny, do akej sa pohladávka zabezpecuje. Hovorkyna Poštovej banky Tatiana Maková pripomína, že „klient je povinný banke mesacne oznamovat stav pohladávok, ktoré sú predmetom záložného práva. A musí predkladat aj zoznam všetkých svojich pohladávok voci tretím osobám na sledovanie aktuálnosti splatnosti pohladávky.“

Ako dalej povedal J. Kirnág, „ostatné druhy uvádzaných záruk naša banka nevyužíva kvôli problémom s ich ocenením, resp. so stanovením ich reálnej predajnej ceny“. Stanislav Gronský z HVB dodáva, že je potrebné rozlišovat medzi jednotlivými typmi práv duševného vlastníctva, ktoré majú rôznu obchodovatelnost, a tým aj spenažitelnost. Úspešnost hospodárenia firmy ovplyvnuje hodnotu aj jej goodwillu, resp. znacky.“

Podla T. Makovej, „podmienkou akceptácie práva na duševné vlastníctvo a priemyselných práv by urcite bola dokumentácia, ktorou by banka preverila existenciu vlastníckeho práva. A, pochopitelne, aj možnost postúpenia a na to sa viažuce podmienky prípadného využívania tretou osobou pre prípad realizácie zábezpeky.“

Vo všeobecnosti možno konštatovat, že banky sa takýmto zárukám bránia. Práva nie sú nic hmotné. Je to len nieco zapísané na kuse papiera. Nedajú sa chytit ani ohmatat. Zákonná úprava sa naštastie neobmedzuje len na pôžicky alebo úvery poskytované bankami. Naopak, vztahuje sa na akúkolvek pôžicku poskytnutú ktoroukolvek osobou. Umožnuje to využívat ju napríklad na dodávatelské alebo obchodné financovanie. Ako sa však k tomu postavia iné fyzické a právnické osoby, bude závisiet len od nich. Ci sú pokrokovo mysliace alebo konzervatívne, boja sa alebo majú mieru rizika v krvi.

Desat princípov moderného zákona

o záložných právach podla EBOR

1. Zabezpecenie musí redukovat riziko poskytnutia úveru a malo by viest k nárastu možnosti poskytovat úvery v budúcnosti.

2. Zákon musí umožnit rýchlejšie, výhodnejšie a jednoduchšie založenie majetkového práva bez toho, aby bol vlastník vylúcený z používania svojho majetku.

3. Ak nie je dlžoba zaplatená, musí ten, co požiciava, zabezpecit majetok a výnos môže použit na uspokojenie pohladávok ostatných veritelov.

4. Vynucovacie konanie musí umožnit rýchlejšie realizovat predaj daného majetku za trhovú hodnotu.

5. Zabezpecovacie právo by malo viest k tomu, že vymáhanie po bankrote alebo insolventnosti dlžníka bude efektívnejšie.

6. Náklady na vzatie, udržovanie (spravovanie) a vynútitelnost zabezpecenia musia byt nízke.

7. Zabezpecenie musí byt možné:

a) pre všetky druhy majetku,

b) pre všetky druhy dlžoby,

c) medzi všetkými osobami (právnickými aj fyzickými).

8. Musí poskytnút efektívne možnosti uverejnenia existencie zabezpecovacieho práva.

9. Zákon musí stanovit pravidlá konkurencie, t.j. právo postupnosti. Na založený majetok má prednostné právo prvý veritel a až potom ostatní veritelia.

10. Strany musia prispôsobit zabezpecenie tak, aby boli zabezpecené potreby oboch strán.