Vladimír Soták má veľmi krátku cestu od slov k činom. Taká bola aj cesta ku golfu, na konci ktorej je prekrásne golfové ihrisko, označené predsedom českej golfovej únie pri otvorení za „chrám golfu“. Ide o jediné 18-jamkové ihrisko na Slovensku, jedno z mála na svete vo výnimočnom horskom prostredí.

S golfom sa generálny riaditeľ Železiarní Podbre-zová (ŽP) stretol na jazykovom kurze, ktorý museli absolvovať všetci členovia manažmentu spoločnosti. Výučba angličtiny bol jeden z prvých krokov na ceste k úspešnej hutníckej fabrike. Golf je vo svete biznisu niečo ako angličtina. Veľa ľudí, ktorí hýbu svetovou ekonomikou, hrá golf. O niekoľko mesiacov sa už vedenie spoločnosti učilo golfové údery. O tréningoch na Táľoch a trenažéri v Banskej Bystrici vedel vtedy málokto. Preto bolo usporiadanie prvého turnaja i výkony manažérov železiarní pre dovtedajších slovenských hráčov golfu prekvapením.

Ľudia vo vašej pozícii majú deň rozdelený doslova na minúty medzi pracovné povinnosti, obchodné rokovania, spoločenské podujatia. A tak si ukrajujú zo spánku či

z chvíľ s rodinou. Oddych a relaxovanie je časovo nedostupná vízia.

Každý, kto sa chce dopracovať k nejakým výsledkom, by mal vedieť relaxovať. V ktorejkoľvek oblasti a bez ohľadu na to, v akej pozícii pracuje. S obľubou hovoríme o tom, akí sme vyťažení, ale každý má k dispozícii iba 24 hodín denne. Deň ani v budúcnosti nebude mať viac hodín. Ale možností, ako načerpať sily, je veľa. Niektorí oddychujú tak, že pracujú doma na záhradách, iní majú záľubu vo víne, v pestovaní ovocia alebo športujú. Pre ľudí, ktorí pracujú duševne, je najlepšou relaxáciou fyzická námaha. Určite je na tomto tvrdení veľa pravdy, ale podľa mňa iba fyzická námaha nestačí. Ak niekto denne pracuje duševne, nestačí mu na oddýchnutie, aby mal doma, obrazne povedané, za auto piesku a prehadzoval ho z jednej strany na druhú. Podľa mňa je najlepším spôsobom relaxácie kombinácia fyzickej námahy a duševného oddychu.

Určite hovoríte o golfe.

Jedným z najrozšírenejších spôsobov relaxácie vo svete je práve hra golfu. Údaj, že vo svete hrá golf 150 miliónov ľudí, je verejne známy. Ak sa zamyslíme, prečo je to tak, došli by sme k záveru, že golf v sebe spája veľmi významnú fyzioterapiu. Človek je motivovaný na to, aby chodil v peknej prírode, mal okolo seba poriadok. A golf je zvláštny tým, že pri každom alebo pred každým úderom je veľmi dôležité naučiť sa absolútne sústrediť. Ten, kto sa nedokáže sústrediť, nedokáže hrať golf a má problém pri akejkoľvek činnosti, aj pri obchodných rokovaniach.

Znamená to, že golf je niečo medzi športom a duševnou zábavou? Čo dáva vám okrem toho, že ste v prírode a triafate loptičku na niekoľko úderov do jamky?

Je dôležité počas dňa či týždňa dokázať si nájsť čas

a usporiadať si myšlienky v hlave. Aby veľké množstvo informácií, s ktorými dnes pracujeme, dokázal každý správne analyzovať a zhodnotiť. Nestačí byť veľmi múdry, mať desať diplomov, množstvo informácií, pokiaľ človek s nimi v danom okamihu nevie narábať, nevie ich vybrať zo svojej pamäti, zosúladiť tak, aby výstup, pre ktorý sa rozhodne, mal hlavu aj pätu. Na druhej strane tieto výstupy by mali byť podložené zmyslom pre zodpovednosť, pretože každý podľa svojho postu by mal mať zmysel pre zodpovednosť. A nemalo by sa napríklad stávať, že zodpovednosť si nejaký štátny úradník vysvetľuje tak, že príde ovplyvňovať samosudcu na nejakom okresnom súde v nejakom okresnom meste.

Hráči golfu o svojej vášni hovoria samé pozitíva.

Golf v prvom rade umožňuje priamy kontakt s obchodnými partnermi. Je rozdiel, či sa stretávam s obchodným partnerom na letisku, v nejakej rokovacej miestnosti na polhodinku, hodinu, alebo som s ním niekoľko hodín a zároveň relaxujeme. Hodinu nie je problém pretvarovať sa, ale skutočne náročné je neukázať svoje naozajstné schopnosti a vlastnosti za päť hodín. Dokonca pri inej činnosti, ktorá zdanlivo nesúvisí s predmetom obchodného rokovania. Tí, ktorí študujú psychológiu človeka, hovoria jasnou rečou, že prvý kontakt je často rozhodujúci pre celý výsledok rokovania. A práve golf umožňuje vidieť ľudí v pozícii, keď konajú impulzívne, inak než oficiálne. Stačí ich sledovať a hovoriť s nimi.

Teda vlastne nerelaxujete, ale aj na golfe pracujete.

Viem relaxovať nielen pri golfe, ale aj na tribúne, keď sa pozerám na iný šport. A doma, keď počúvam rodinu. Treba sa to naučiť. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí by mohli pomôcť, aby sme sa mali lepšie, ale nevedia oddychovať, preto nemajú lepšie výsledky v práci. Považujú za vhodný spôsob oddychu počítanie peňazí na svojich účtoch alebo podobné činnosti. Myslím si, že by sme mali vo väčšej miere vytvárať podmienky na to, aby sa ľudia naučili relaxovať. Ďalšie generácie to budú vedieť určite lepšie. Ale ak by sa vývoj uberal opačne, bolo by to veľmi zlé.

A čo fyzická námaha? Hrať golf vraj nie je také náročné, preto sa mu venujú mladí i starší.

Poznám ľudí, ktorí hrajú golf vo vysokom veku.

A veľmi dobre. Fyzická kondícia je potrebná rovnako ako dobrá technika. Nik by ma nedonútil chodiť pešo niekoľko hodín a prejsť niekoľko kilometrov, ale golf áno.

Od dobrého hráča golfu s nízkym hendikepom, víťaza mnohých turnajov, predsedu Golfového klubu Gray Bear Tále, sa na golfovú hru nedozvieme asi nič negatívne?

Myslím si, že nie. Dokonca, a to neradi počujú tenisti, ak idem s obchodným partnerom a mám možnosť s ním hrať golf, ani v jednom prípade k nemu nepristupujem negatívne, pretože každý hrá podľa svojich schopností proti ihrisku za tých istých podmienok, čo sa o tenise nedá povedať. Vážim si tenistov, mám rád tenis, rád si ho pozriem, ale je to úplne iný filozofický prístup ako v tomto športe. Nie sme si navzájom súpermi, súperí každý sám so sebou – so sústredením, fyzickou kondíciou, vonkajšími podmienkami na ihrisku, momentálnou dispozíciou.

Na Slovensku sa tento šport považuje skôr za zábavku pre tých, ktorí nevedia, čo robiť s voľným časom a peniazmi.

Golf je na Slovensku kritizovaný, lebo veľa ľudí sa

s ním nestretlo a vôbec mu nerozumie. Niektorí o ňom rozprávajú, aby spoločensky nestratili kontakt s dobou. V skutočnosti sú leniví alebo nie sú ochotní preštudovať si teóriu a naučiť sa aspoň základné pravidlá. Až potom môžu hodnotiť. Už veľakrát som povedal, že mnoho Slovákov, manažérov či politikov, radšej volí formu posmievania či znevažovania toho, čomu nerozumejú. Na Táľoch sa podarilo vytvoriť podmienky, nie však pre vedenie železiarní, ale pre široký okruh slušných ľudí, ktorí chcú relaxovať. Ak sa nad tým súdny človek zamyslí, sú možnosti, ktoré táto dolina poskytuje, fantastické. Veľmi ľahko vieme obdivovať hotelový komplex postavený v púšti alebo nedotknuté oblasti v Tunise či Turecku, ale ťažko sa nám doceňuje, ak máme niečo pekné na Slovensku.

Každý z nás si musí nájsť aj vlastný spôsob oddychu. Tvrdíte, že aj oddychovať treba vedieť a musí v tom byť istá disciplína.

Je dokázané, že fyzická záťaž pri golfe je vyššia než pri rekreačnom plávaní, ktoré sa s obľubou ponúka ako vhodná forma relaxovania. Niektorí ľudia majú u nás taký spôsob uvoľnenia, že ubližujú druhým. Iní sa radi predvádzajú, a preto máme skupinu ľudí, ktorí štrajkujú. Krásnym príkladom bola skupinka mladých ľudí, ktorí prišli štrajkovať proti stretnutiu predsedov vlád V4 na Táľoch. Považujem to za absolútnu nehoráznosť, keď namiesto toho, aby sme sa tešili, že najbližšie susedské štáty spolu komunikujú a hľadajú spôsob, ako vytvoriť podmienky na zlepšenie životnej úrovne obyvateľov vo svojich krajinách, niekto sa tam príde predvádzať. Som presvedčený, že tí ľudia po niekoľkých hodinách státia odchádzali absolútne spokojní so svojím výkonom, ktorý sa dá označiť takmer za heroický.

Na oddych si treba nájsť čas. Každý sa sťažuje, že ho má málo.

Deň má naozaj len 24 hodín a týždeň má sedem dní a každý si musí zvoliť svoje priority, musí vedieť narábať so svojím časom. S obľubou rozprávajú niektorí ľudia, že robia 12 až 14 hodín denne, ale keby sme im urobili snímok pracovného dňa, tak by sme zistili, že možno sú výkonní dve hodiny. Golf je športom, ktorý ľudí dostane k tomu, že sa naučia relaxovať a že sa oveľa lepšie naučia ovládať svoju hlavu a telo.

Spoločnosť ŽP podporuje množstvo iných športov, ktoré by inak na Horehroní nemali vhodné zázemie. Prečo dávate toľko prostriedkov práve do športu?

Ak nebudeme podporovať šport a vytvárať podmienky pre mladú generáciu, tak nám budú dorastať chorí ľudia, pre ktorých budú najlepšími priateľmi cigarety a drogy. Spoločnosť by sa mala omnoho viac venovať práve mladej generácii. Manažment železiarní to robí preto, lebo chce aj do budúcnosti, aby na Horehroní vyrastali zdraví, mladí, šikovní ľudia, ktorí nebudú mať problémy cestovať po svete a ktorí sa azda naučia aj relaxovať vhodným spôsobom tak, aby dosahovali výsledky. Dovedna máme 16 športových oddielov.

Nie ste len predsedom golfového klubu na Táľoch, ale aj predsedom Klubu 500, ktorý združuje slovenských majiteľov podnikov nad 500 zamestnancov. To však nie je klub, ktorý slúži na relaxovanie.

Klub 500 vznikol ako potreba zlepšenej komunikácie medzi významnými ekonomickými subjektmi na Slovensku a politickými špičkami. Ukázalo sa pred voľbami – vtedy sa politici správajú trochu normálnejšie -, že je možné, pokiaľ ľudia chcú, hovoriť veľmi otvorene o problémoch a hľadať spoločné východiská. Máme jeden jediný záujem – hovoriť a pomáhať v oblasti legislatívy, a to spolu so zástupcami AZZZ, zlepšovať podnikateľské prostredie, zvyšovať zamestnanosť, udržať životnú úroveň. Či to politici chcú, alebo nie, len zamestnávatelia sú garantom integrácie slovenskej ekonomiky do európskej ekonomiky. Nik iný. Žiaľ, musím skonštatovať, že krátko po voľbách som z reakcií niektorých členov vlády na Klub 500 mierne prekvapený. A sklamaný z ich správania. Mali by si uvedomiť, že funkčné obdobie, ktoré majú, je štvorročné a potom sa môže stať, že sa do politiky nikdy nevrátia. Je to otázka svedomia každého jedného z nich.

Verejnosť to vníma ako snahu slovenským majiteľov fabrík o špeciálne výhody.

Aké výhody? Všetci tí, ktorí sú združení ako majitelia firiem v Klube 500, majú za sebou tisíce, desaťtisíce ľudí a tí zasa majú garantované pravidelné mesačné príjmy, sociálne zabezpečenie na vyššej úrovni, než to robí štát pre svojich zamestnancov. Sme garanciou zamestnanosti aj do budúcnosti. Štát je veľmi zlým príkladom hospodára.

Čo sú ochotní robiť slovenskí vlastníci, aby podporili súčasnú vládu v jej krokoch, z ktorých sú mnohé reštrikčné?

My sme podporili všetky politické strany, ktoré sú

v parlamente. Nie finančne, ale tým, že v jednotlivých regiónoch držíme zamestnanosť, že je tu istá životná úroveň. To nie je výsledok práce vlády alebo parlamentu, ale všetkých zamestnávateľov, nielen tých, ktorí sú združení v Klube 500. Klub je malá skupina ľudí, ktorá je ochotná časť svojich ziskov dať do zlepšenia komunikácie s politikmi. Aby podnikateľské prostredie bolo transparentnejšie a legislatíva lepšia.

Slovenský občan toto úsilie vníma tak, že zamestnávatelia sa dohodnú s vládou a doplatí na to on sám.

Do klubu sa prihlásili takí ľudia, ktorí Slovensku žiadnym krokom neublížili, skôr naopak. Môžem vymenovať mnohých zahraničných investorov, ktorí prišli na Slovensko, vyhlásení manažéri, poradcovia, iba zobrali peniaze a zmizli. Nezostalo po nich ani jedno pracovné miesto. My Slováci sme veľmi zvláštny národ, vlastnú hlúposť a lenivosť zakrývame špinením druhých. Chodím po Slovensku a vidím mnohých ľudí, sú síce slušne upravení, pekne oblečení, dokonca sa vedia pekne usmievať, ale keď otvoria ústa, povedia hlúposť. Mnohým sa tento môj postreh nebude veľmi dobre počúvať, ale je to tak. Radšej kritizujeme druhých, než sa pozeráme na výsledky vlastnej práce.

Vaša spoločnosť kúpila a obnovuje Ľupčiansky hrad? Určite to nebolo pre oddych.

Ľupčiansky hrad sme kúpili preto, aby sme ho mohli dať do takého poriadku, na aký sme zvyknutí vo svojich zariadeniach. Zvážili sme radšej kúpu tejto kultúrnej pamiatky, ako by sme ju podporovali rôznymi dotáciami alebo darmi. Nemali by sme totiž garanciu, že prostried-ky budú využité správne. Máme jediný cieľ – po rekonštrukcii sprístupniť hrad verejnosti do takej miery, do akej to bude možné. Som presvedčený, že to bude na sto percent. Od zimy sme hrad osvetlili a teraz príde na rad nová strecha.

To už naozaj nedebatujeme o oddychu, ale znovu o práci.

Jedno s druhým veľmi súvisí. Za 10 až 12 rokov mal na Slovensku každý, kto mal odvahu a schopnosti, možnosť rozhodnúť sa pre niektorú oblasť a byť v nej úspešný. Väčšina ľudí čaká na pokyny, ktoré dostane, a keď splní úlohy, dostane odmenu.

Klub 500 je teda verejne známa lobistická skupina.

Klub nevstúpil do žiadnej privatizácie, za nami nie je žiadna úplatkárska aféra. Žijem v presvedčení, že slovenským zákonom budú nadradené európske zákony. Mnohí, ktorí sa nie veľmi radi pozerajú na tento klub, sa budú musieť pozrieť na svoje účinkovanie v politickom a hospodárskom živote. Možno raz budú braní na zodpovednosť. Klub 500 je nezisková organizácia a nepýtame peniaze od vlády. Základňa, na ktorej sme sa stretli, nebola politická, náboženská, ale postavená na základe podnikateľských skúseností, ktoré hovoria, že bez komunikácie nie je možné napredovať. Na Slovensku komunikácia viazne.

Nemá na tom podiel i takzvaná slovenská mentalita?

Slováci sa dokážu spojiť, keď sú dvaja hladní a polonahí, ale keď zarobia prvých sto korún a na začiatku sa nedohodnú, že za tých sto korún si spoločne niečo kúpia, čo im bude pomáhať, tak sa začnú podvádzať, začnú si závidieť. Toto je, žiaľ, slovenská mentalita, ktorá vyplávala na povrch v posledných rokoch. Myslím si, že Slováci sú vo svojej podstate oveľa lepší. Za chvíľu sa každý bude pýtať, kto bol kde na dovolenke, koľko stála, namiesto aby súkromie toho druhého bolo rešpektované.

Zverejnili ste, že ste priaznivcom golfu, dokonca vášnivým hráčom, čo nebolo vždy dobre vnímané okolím.

Golf je životný štýl založený na pravidlách, na slušnom správaní, na pozitívnom myslení. Veru neviem, či som zanietený hráč. Poznám ľudí, ktorí za ním omnoho viac cestujú a oveľa častejšie ho hrajú. Ja len vtedy, keď mám priestor, ktorý sa snažím využiť čo najvhodnejšie pre mňa.

Slovenskí manažéri vedia odpočívať?

Vedia to už lepšie než v minulosti. Každý deň, keď človek dokáže urobiť niečo pre seba, pre svoje telo, pre oddych, je to také malé víťazstvo každého jedného z nás.

Ing. Vladimír Soták

Vek: 48 rokov

Funkcia: generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Železiarní Podbrezová, a. s.

Vzdelanie: Hutnícka fakulta Vysokej školy technickej v Košiciach