Filipínska prezidentka Gloria Macapagal-Arroyová varovala domácu podnikateľskú komunitu, ktorú podľa jej slov, čaká ťažké obdobie spojené so spomalením tempa ekonomického rastu v USA, ale aj neistý, ba riskantný stav vládnych financií. Filipínska prezidentka zároveň definovala vzájomne prepojenú stratégiu, ktorá sa spolieha na dôveru trhu a dobré riadenie verejných financií, no zároveň bude vychádzať z presadzovania úsporných opatrení.

Dôjde napríklad k odkladu realizácie rozvojových programov, ktoré sú financované zo zahraničných zdrojov a perspektívne vytvárajú záťaž pre štátny rozpočet.

Gloria Macapagal-Arroyová nastúpila do funkcie v januári 2001 na základe celonárodného odporu voči korupčným praktikám jej predchodcu Josepha Estradu. Podporujú ju veľmi vplyvné ozbrojené sily. Ako profesorka ekonómie a značne razantná žena si získala sympatie domáceho i zahraničných finančných trhov, no teraz musí čeliť ekonomickým problémom nie v deklaratórnej, ale v reálnej podobe.

Jej vládny kabinet odhaduje tempo ekonomického rastu v roku 2001 na úrovni 3,8% – tento ukazovateľ bol v roku 2000 na hladine 3,9%, no Merrill Lynch vo svojej štúdii hovorí o trojpercentnom raste.

Filipínska prezidentka bude musieť presadiť rozsiahly reformný program, ktorý napríklad zahŕňa redefinovanie princípov daňového systému a prijatie adekvátnych opatrení pri investovaní do infraštruktúry, najmä do cestnej siete, mostov, škôl a nemocníc.

Minister pre sociálno-ekonomické plánovanie Dante Canlas ale hovorí o varovných signáloch, pretože je zrejmý pokles globálneho dopytu po výrobkoch v sektore elektroniky, ktoré predstavujú až 60% filipínskeho exportu, pričom polovica tohto objemu smerovala práve na americký trh. Rapídny nárast exportu v uplynulých rokoch kompenzoval slabý domáci dopyt. Export však má v roku 2001 stagnovať a jeho rast dosiahne „iba“ 8,7%, čo je porovnateľné s rokom 2000.

Nezamestnanosť je na úrovni 11,2%, čo je najhorší údaj za ostatných päť rokov. Rizikové úvery a nedobytné pohľadávky predstavujú v komerčných bankách zhruba úroveň 15% z celkového objemu poskytnutých úverov. Je však pravda aj to, že filipínske peso sa po nástupe novej vlády stabilizovalo a základná úroková sadzba centrálnej banky sa od januára 2001 znížila o 5%.

Ide o dobré signály, no evidentné tiež je, že Gloriu Macapagal čaká dlhá a zrejme aj nadmieru komplikovaná cesta ekonomických reforiem.