Eximbanka plní v každej krajine z hľadiska podpory vývozu nezastupiteľnú úlohu. Jej existencia je nevyhnutná najmä z dôvodu podpory vývozu produktov, ktorý často kopíruje štátny záujem. Ide najmä o podporu samotnej domácej výroby s cieľom zvýšiť zamestnanosť, podporu vývozu produktov špeciálnej výroby, ako aj snahu zabezpečiť pozitívny vývoj obchodnej bilancie. Na margo pochybností o opodstatnenosti Eximbanky SR, ktoré v pondelok vyjadril vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš, to v rozhovore pre tlačovú agentúru SITA uviedol Ľudomír Šlahor, guvernér slovenskej Eximbanky.

Podľa jeho slov má prakticky každá krajina vo svete jednu alebo viac inštitúcií charakteru slovenskej Eximbanky, čo znamená, že ak by ju Slovensko nemalo, bolo by raritou vo svete. Pre porovnanie uviedol príklad našich českých susedov, ktorí pri podpore exportu využívajú až dve inštitúcie – Exportnú garančnú a poisťovaciu spoločnosť (EGAP), ktorá zabezpečuje poisťovacie aktivity a Českú exportní banku (ČEB) zameranú na samotné financovanie exportu.

Ako v utorok v tejto súvislosti povedala ministerka financií Brigita Schmögnerová, hlavnú funkciu Eximbanky vidí v realizácii poisťovacích operácií. Podľa nej by totiž Eximbanka v žiadnom prípade nemala byť primárne úverovou inštitúciou.

Ľ. Šlahor si uvedomuje napätú situáciu, ktorá vládne v budúcoročnom štátnom rozpočte, existencia Eximbanky ju však podľa jeho slov v žiadnom prípade nekomplikuje. „Eximbanka totiž nedostala v roku 1998 ani v uplynulom roku žiadne zdroje zo štátneho rozpočtu, výnimkou bol len prvý rok jej existencie, keď získala formou priamej štátnej dotácie 2,3 mld. Sk. Do konca tohto roka by mala zo štátnych zdrojov dostať 500 mil. Sk, z ktorých doteraz získala 400 mil. Sk,“ povedal guvernér. Ako dodal, pridelenie 500-miliónovej dotácie má kompenzovať výpadok príjmov Eximbanky spôsobený zrušením povinnosti podnikateľov prispievať čiastkou 0,05 % z objemu jednotlivého dovozu a vývozu do jej fondov. Túto povinnosť zrušila novela zákona o Eximbanke, ktorá vstúpila do platnosti 15. júla tohto roka a podľa Ľ. Šlahora by mala z tohto dôvodu banka ročne prísť o zdroje v objeme približne 200 mil. Sk. Ako povedal guvernér, v budúcoročnom rozpočte Eximbanky, o ktorom by mala rokovať vláda SR, sa taktiež neuvažuje so žiadnymi štátnymi dotáciami.

Vicepremiér Mikloš však kritizuje uvažovanú možnosť získaniach zahraničných úverov v objeme 1 mld. Sk určených na činnosť banky, na ktoré by mal štát poskytnúť záruku. Na margo tejto výhrady Ľ. Šlahor uviedol, že spomínaná ČEB získava zdroje na svoje operácie výhradne na zahraničných kapitálových trhoch a zaručuje sa za ne česká vláda, čo spôsobuje ich cenovú výhodnosť. „V prípade, že sa za prostriedky, ktoré Eximbanka získa vo forme zahraničných úverov nezaručí štát, bude ich cena o 1 až 2 % vyššia, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje zhruba 100 mil. Sk,“ skonštatoval Šlahor.

Eximbanka SR podporila za deväť mesiacov svojimi poisťovacími a bankovými aktivitami vývoz za 19 mld. Sk, čo predstavuje približne 4,8 % celkového vývozu SR. Aktuálna výška jej poistných fondov pritom predstavuje 1,3 mld. Sk a fondy na podporu bankových činností, čiže poskytovanie refinančných úverov disponujú 3 mld. Sk. Ako dodal, do konca tohto roka chce Eximbanka podporiť export v celkovej hodnote 25 mld. Sk, v budúcom roku ráta s hodnotou okolo 22 mld. Sk.

Guvernér Eximbanky spomenul tiež pripravované organizačné zmeny, ktoré okrem iného rátajú do konca prvého polroka 2001 so znížením počtu zamestnancov zo súčasných 117 na 80. Pred nástupom súčasného manažmentu na jeseň v roku 1998 v banke ešte pracovalo 238 zamestnancov. „Eximbanka chce teda s tretinou zamestnancov úrovne roku 1998 trojnásobne zvýšiť v budúcom roku objem podporeného exportu oproti roku 1998,“ povedal Ľ. Šlahor. Za deväť mesiacov tohto roku banka vyprodukovala 94 % celoročne plánovaných výnosov, pričom jej náklady dosiahli 58 % celoročnej projektovanej úrovne. Hrubý zisk banky za deväť mesiacov už podľa Šlahora celoročne plánovanú hodnotu prekročil. Jeho výšku odmietol špecifikovať s odôvodnením, že banka čaká na výrok audítora, ktorý môže prispieť k potrebe ďalšieho dotvorenia opravných položiek a rezerv, čo by hodnotu zisku ešte upravilo. Šlahor však tento variant neočakáva.