Nekošičan môže s Košičanmi cítiť, ale má len málo dôvodov, aby za nich platil. Zadlžené mesto, metropola východu – ako sa zvykne vravieť – má jedinú osobitosť: Pod dlhy sa významnou mierou podpísal prezident republiky, v čase keď „prezidentoval“ mestu a organizoval makarenove a koláčové radovánky. Vláda hľadá možnosti ako mestu pomôcť. Prvý pokus s nákupom košických lesov nevyšiel, čo zarmútilo nielen prezidentovych obdivovateľov. Štát mal odkúpiť od Košíc takmer 15 000 ha mestských lesov za 980 mil. Sk. Tento návrh bol podmienkou Prvej komunálnej banky na poskytnutie reštrukturalizačného úveru mestu vo výške 1,2 mld. Sk.

Podpredseda vlády Ivan Mikloš sa stretol s predstaviteľmi Prvej komunálnej banky, ktorá je zrejme najväčším veriteľom mesta Košice. Agentúra SITA informovala o tom, že zo „záverov rokovania vyplynula možnosť rokovať o pomoci mestu do výšky približne pol miliardy korún, pričom oproti pôvodnému návrhu by malo ísť o návratnú formu pomoci.“ Podľa vicepremiéra tento spôsob by umožnil zlepšiť dlhodobo nepriaznivú finančnú situáciu v meste a bol by podmienený reálnym ozdravným programom a zárukami zo strany mesta. I. Mikloš takýto návrh predloží na posúdenie vláde.

Nekošičan sa pýta, či toľká starostlivosť je prejavom slabosti alebo sily. Slabosťou by bolo podľahnutie náreku, ktorý mesto spustilo až potom, keď minulo aj peniaze, ktoré nie je schopné splatiť. Prejavom sily by naopak bola ekonomika schopná postarať sa aj o všetkých babrákov, čo nevedia s peniazmi narábať. S pravdepodobnosťou blízkou istote sa dá povedať, že slovenská ekonomika nemá na to, aby sa hrala na socializmus a mala na rozdávanie.

Z celého príbehu vyplýva malé poučenie. Stačí byť veľký, stačí narobiť veľké dlhy a mať veľkého strýka. Občania nesklamú, zaplatia, ako už zaplatili veľa krát.