Podľa najnovších údajov klesla japonská priemyselná produkcia v auguste o viac ako 10%, čo sa stalo iba dva razy za ostatných dvadsať rokov.
Viaceré ukazovatele potvrdzujú, že japonská deflačná ekonomika sa skĺzla do štádia recesie ešte pred 11. septembrom, teda pred agresiou proti Spojeným štátom.
Dáta za mesiac august značne sklamali aj optimisticky naladených ekonómov, pretože došlo nielen k poklesu priemyselnej výroby, ale aj k zníženiu miezd a cien a k celkovému zhoršeniu situácie na trhu práce.
Ešte presnejšiu diagnózu japonskej ekonomiky zrejme poskytnú údaje o náladách v podnikateľskom sektore, ktoré v Tokiu uverejnia počas dnešného dňa.
Džuničiro Koizumi na pôde japonského parlamentu na sklonku uplynulého týždňa potvrdil, že začne razantnejšie presadzovať program štrukturálnych reforiem, ktoré však podľa ekonomických expertov povedú k ešte hlbšej deflácii a k ešte vyššej nezamestnanosti.
Premiér Koizumi zároveň sľúbil, že sa do troch rokov vyrieši problém takzvaných zlých úverov a nedobytných pohľadávok v japonských bankách a už v tomto roku sa bude limitovať emisia vládnych dlhopisov celkovým objemom 30 000 miliárd jenov v snahe dostať pod kontrolu narastajúce zadĺženie krajiny.
Čoraz hlasnejšie sa však ozývajú tí kritici reformného programu, ktorí konštatujú, že Koizumi zle odhadol stav japonského hospodárstva a jeho reformy nedosiahnu stanovený cieľ.
Analýza pobočky Deutsche Bank v Tokiu konštatuje, že Koizumiho plány sú síce chvályhodné, no pravdepodobne nie sú dostatočné na to, aby riešili problém bankového sektora a odvrátili riziko deflačnej špirály.
Terajšia situácia vyžaduje okamžité a drastické akcie, zdôrazňuje sa v analýze Deutsche Bank.
Tempo rastu japonskej ekonomiky sa znížilo v štvrťroku ohraničenom mesiacmi apríl – jún a tento trend sa nezmení ani v tomto kvartáli, čo znamená prechod do štádia recesie.
Priemyselná výroba klesla v auguste na medziročnej báze o 11,7% a jej ďalšie spomalenie treba očakávať v septembri a októbri v dôsledku útoku na Spojené štáty.
Osobitne je postihnutý technologický sektor, v ktorom sa znížil globálny dopyt, radikálne sa obmedzujú výrobné aktivity a dochádza v ňom k zásadnému eliminovaniu pracovných miest.
Nezamestnanosť zostáva v Japonsku na tamojšie pomery v rekordnom pásme piatich percent a má sa ďalej zvyšovať.
Podstatné pritom je, že trh práce je čoraz viac zdecimovaný a neschopný absorbovať tých, ktorí stratili prácu. V auguste pripadalo na 100 žiadateľov o prácu 59 voľných pracovných miest, v júli bol tento pomer 100:60.
Výdavky japonských domácností sa v auguste znížili na medziročnom základe o 0,8% a spotrebiteľské ceny klesli o 0,9%.
Ak budú vývoj charakterizovať ekonomické dáta v rovnakej alebo podobnej konštelácii, dôjde k ďalšiemu zoslabeniu japonskej ekonomiky, konštatuje vo svojej štúdii Merrill Lynch.