Nielen posledné týždne je možné považovať za kľúčovú otázku to, nakoľko významný a hlboký je dopad novej ekonomiky, alebo ináč povedané nakoľko sú vyústením rozvoja informačných technológií v najširšom slova zmysle podstatné a trvalé štrukturálne zmeny v ekonomike. Základnou príčinou ochladenia svetovej ekonomiky, vedúcou až k recesii v Amerike a pravdepodobne nie iba v Amerike, je strata viery väčšiny trhu v to, že rozmach IT a ich široká implementácia prinesie zrýchlenú tvorbu bohatstva. Kľúčovým prvkom tejto viery bol rast efektivity, respektíve produktivity.

Je iba ťažké ubrániť sa dojmu, že trh dnes vylieva s vaničkou i dieťa. Na jednej strane totiž bol IT sektor zasiahnutý jednoznačnou bublinou, na druhej strane pozitívny dopad IT na produktivitu je iba ťažko odškriepiteľný. Z dlhodobého pohľadu je prínos sprístupnenia informácii, zrýchlenia ich šírenia a zlepšenie ich dostupnosti zásadným vkladom, ktorý nám priniesli 90te roky. Dramatické a rýchle zmeny však priniesli i neschopnosť správne ohodnotiť nové perspektívy a alokovať zdroje v tých najvýnosnejších oblastiach.

Klasickým príkladom tejto neschopnosti je európsky telekomunikačný sektor. Jeho podstatu tvoria ešte nedávno monopolný dominantný operátori, ktorých štruktúry boli, zdá sa, úplne nepripravené na úlohy, vytvorené rozmachom nových technológií. Prebytok voľných zdrojov a iba hmlistá predstava o potenciálnych možnostiach tak viedli k dramatickým investíciám do oblastí, obchodné modely ktorých boli postavené viac alebo menej na piesku. A to investícií do technológií i do licencií na novú generáciu mobilnej siete, ktoré v konečnom dôsledku predstavovala iba neštandartnú, o to však pre štáty výhodnejšiu formu zdanenia. A ešte fascinujúcejšie, ako samotné chybné rozhodnutia manažérov pôsobí široká podpora, ktorej sa jej dostalo zo strany bankových domov. Títo v súčasnosti s hrôzou zisťujú, aká je ich zadĺženosť v sektore a nikto radšej nehovorí o tom, čo by mohol priniesť pád jedného väčšieho telekomu.

Napriek obrovským vynaloženým či premrhaným zdrojom pritom zostal zatiaľ nesplnený zásadný predpoklad ďalšieho rozmachu IT a ďalšieho akcelerovania následných štrukturálnych zmien – širokodostupný (teda lacný) a rýchly internet. Ak necháme bokom krajiny ako Slovensko, odkázané stále z pohľadu domáceho užívateľa na nekvalitný a drahý dial up alebo z pohľadu firmy na príšerne drahé pevné linky (FWA asi nebude stačiť na zásadnejšie stlačenie cien nadol), aj v západnej Európe nie je dnes pripojenie za paušál bežným štandardom. Celá vyspelá Európa je pritom poprekladaná káblami a sieťami s nadbytkom nevyužitej kapacity.

„Internetová bublina“ bola, ak nič iné, dôkazom toho ako iracionálne funguje dnešný svet investičných rozhodnutí. Trh bol iracionálny pri NASDAQ na 5,000 bodoch a je možné, že iracionálne sú i dnešné úrovne ležiace pod 1,500 bodmi. Isté je naďalej iba jedno – to čo rozhoduje z dlhodobého pohľadu je fundament. A ten jasne hovorí o tom, že rozmach IT by mal akcelerovať globálny rast. Súčasná kríza je cenou za chyby prameniace z nedostatku poznania a z nedostatku pripravenosti na zmeny.

Nová ekonomika je reálna, čo chýbalo a stále chýba je schopnosť poznanie jej dopadov a ich správneho ocenenia.