Porada ekonomických ministrov (PEM) odporučila privatizáciu Konsolidačnej banky Bratislava (KBB). Informoval o tom podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš.

Vláda už v polovici júla schválila priamy predaj KBB štátnej agentúre na vymáhanie a spravovanie klasifikovaných pohľadávok Slovenskej konsolidačnej. Hlavným dôvodom transformácie KBB mal byť nový zákon o bankách, podľa ktorého by KBB nespĺňala zákonom stanovené podmienky pre pôsobenie ako banková inštitúcia. Ďalším dôvodom transformácie mala byť snaha o zefektívnenie vymáhania nedobytných pohľadávok.

Celý proces transformácie by sa mal podľa pôvodného uznesenia vlády ukončiť do konca augusta. Vláda musela KBB zaradiť do zoznamu privatizovaných podnikov a vypracovať privatizačný projekt. Činnosť KBB sa podľa pôvodných zámerov mala ukončiť najneskôr do 15. septembra.

KBB vznikla 1. januára 1993 ako špecializovaná banková inštitúcia. Pri svojom vzniku prevzala dlhodobé úvery na trvalo sa obracajúce zásoby v celkovej sume 27,2 mld. Sk. Úverové portfólio banky sa neskôr rozrástlo o odplatne prevzaté zahraničné pohľadávky, o pohľadávky organizácií zahraničného obchodu vzniknuté vplyvom devalvácie, o pohľadávky spoločnosti Fizako, s.r.o. a o pohľadávky z konverzie zbrojárskej výroby. V roku 1999 prevzala KBB pohľadávky a záväzky z úverov na družstevnú bytovú výstavbu z Investičnej a rozvojovej banky a klasifikované úvery z transformujúcich sa bánk.

KBB počas 8 rokov svojej činnosti vrátila do peňažného obehu 25 mld. Sk zo spravovaného úverového portfólia. Kumulovaná strata KBB z hospodárenia dosiahla ku koncu uplynulého roka 27,8 mld. Sk, z toho neuhradená strata z minulých rokov bola 25,4 mld. Sk.

KBB dosiahla v prvom polroku tohto roka zisk 196,9 mil. Sk, pričom ešte na konci marca vykazovala stratu 362,3 mil. Sk. Hospodársky výsledok k ultimu júna ovplyvnilo najmä rozpustenie opravných položiek v objeme 1,623 mld. Sk oproti ich tvorbe vo výške 918 mil. Sk. Bilančná hodnota KBB predstavovala na konci júna 11,592 mld. Sk.