Aktéri na parkete majú radi obrazné prirovnania. Medzi ne patrí aj motto „Politická burza má krátke nohy“. Výpovedná hodnota je zrejmá: Samozrejme, že politické činitele majú eminentný a priamy dopad na hodnotu účastín. Ale – iba krátky, nikdy nie dlhodobý; burza je založená na analýze ekonomických faktov a na ničom inom.

Z pozitívnych politických determinánt uveďme povedzme víťazstvo trhovejšie orientovaného predstaviteľa v parlamentných voľbách alebo úspešné zvládnutie politickej krízy; z negatívnych napríklad volebnú prehru protrhového špičkového politika či absolútne prekvapujúce vypuknutie krízového politického či ekonomického stavu v príslušnom kľúčovom štáte. Pozornosť verejnosti sa – samozrejme – sústreďuje na nepriaznivý vývin akciových kurzov po nepredvídaných ekonomických a politických katastrofách. Nie inak je tomu aj po 11. septembri. Útok na hospodársky symbol triumfu amerického kapitalizmu (spárený s atakom na stelesnenie vojenskej sily Spojených štátov) bude mať v najbližej budúcnosti určite dopad na hodnotu účastín na všetkých piatich kontinentoch – najmä však na Wall Street.

New-yorská burza bola minulý týždeň od utorka do piatka mimo aktívnej prevádzky. Toto je jedna z najdlhších (nútených) prestávok na americkom parkete. V tomto období obletovali svet najrozličnejšie predpovede možného vývinu akciových kurzov. Mnohí ekonomickí analytikovia poukazovali na minulé prípady vojenských konfliktov a ekonomicko-politických katastrof. Absolútna väčšina z nich podčiarkovala pritom krátkodobosť politického vplyvu na tvorbu cien na finančných trhoch, teda na hodnotu akcií.

Niekoľko príkladov z minulosti: V roku 1961 sme boli svedkami azda najväčšej politickej krízy počas Studenej vojny. Sovietsky zväz sa rozhodol umiestniť priamo pred hranicami Spojených štátov atómové zbrane. Kubánska kríza viedla najskôr k drastickému prepadu hodnoty amerických účastín. Pokles akciových kurzov bol však iba dočasný; onedlho po panike sa burziáni spamätali a hlavný ukazovateľ na americkom parkete Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších tamojších priemyselných gigantov) začal stúpať. Atentát na prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963 takisto nebol v stave dlhodobejšie negatívne ovplyvniť obchodovanie s cennými papiermi. Na neúspešný atentát na prezidenta Ronalda Reagana v roku 1981 reagovala americká burza iba s minimálnymi stratami. Zásah medzinárodného spoločenstva v Perzskom zálive v roku 1991 proti pokusu Saddama Hussájna anektovať Kuvajt viedol dokonca k zvyšovaniu hodnoty účastín. Aktéri na parkete totiž predpokladali, že Spojené štáty zvýšia zbrojné výdavky a tým sa naštartuje americký konjunkturálny motor. Prudko dolu išli akciové kurzy v tom istom roku po puči starokomunistov voči Michailovovi Gorbačovovi. Ale aj tu sa ukázalo, že „politická burza má krátke nohy“, že dopad politických faktorov na vývoj hodnoty účastín je krátkodobý, že zásadné činitele pre výšku hodnoty účastín sú jedine a výlučne ekonomického rázu. Keď sa totiž začalo ukazovať, že v Moskve znovu preberú žezlo proreformné sily, začal sa Dow Jones Industrial Average promptne dvíhať zo zeme a ihneď pokračoval v nakrátko prerušenom pozitívnom trende. Pomerne pokojná politická situácia v nasledujúcich rokoch spojená s trhovo orientovanou politikou amerických prezidentov bola živnou pôdou pre historicky jedinečný vzostup kurzov v Spojených štátoch (a iných krajinách), ktorý vyústil do burzového ošiaľu v marci 2000. Odvtedy zažívame na Wall Street bolestné spľasnutie „akciovej bubliny“, znižovanie kurzov akcií na ekonomicky podloženú úroveň.

V kocke: Vývin hodnoty účastín bude v najbližšom čase určite ovplyvnený atentátom z 11. septembra a spôsobom americkej reakcie na tento teroristický čin. S najväčšou pravdepodobnosťou kurzy klesnú, pretože väčšina národohospodárskych odborníkov ráta s (prinajmenej dočasným) znížením spotreby, ktorá je najdôležitejšou zložkou agregovaného amerického dopytu. Nemálo expertov očakáva „preklopenie“ ekonomiky v Spojených štátov z dnešnej stagnácie do otvorenej recesie. (Poukazujú pritom na skúsenosti z vojny v Perzskom zálive: ceny ropy explodovala nahor, Američania rapídne znížili konzumné výdavky a Spojené štáty sa načas skĺzli do hospodárskej recesie.)

Za takéhoto stavu tápania v tme o washingtonskej odpovedi na teroristický útok z 11. septembra a celkovej neistoty ohľadom možnej novej špirály odvetného násilia v Spojených štátoch nie je možná racionálna tvorba ekonomicky podložených kurzov. Tu hrá dominantnú rolu psychológia: strach z násilia, nádej z mieru. Keď sa situácia znormalizuje (aj keď zrejme po 11. septembri budeme rozumieť pod „normálnou situáciou“ niečo iného, než predtým), potom sa budú môcť aktéri na parkete sústrediť na ekonomickú analýzu základných makro- a mikroenomických faktorov, ktoré na burze platia už dlhé desaťročia a ktorých výpovedná hodnota sa nezmení ani v budúcnosti.