Ako sa časy menia! Liberálni pozorovatelia berlínskej hospodársko-politickej scény si neveriacky pretierajú oči a štípu sa do kože, či nesnívajú. V Nemecku totiž zvádzajú v súčasnosti dve najvýznamnejšie politické strany, Kresťansko-demokratická únia a Sociálno-demokratická strana, doslova a do písmena úporný boj o čo najväčšie sprísnenie podmienok poskytovania štátnej pomoci nezamestnaným a sociálnej núdznym. To, čo bolo dlhé roky absolútnym ekonomickým tabu, teda rozmýšľanie o racionalizácii systému sociálnej pomoci, sa pod tlakom globalizácie, následkov znovuzjednotenia a pretrvávajúcej neúnosne vysokej miery nezamestnanosti stalo medzičasom skutočnosťou.

Na začiatku tohto tejto reformnej lavíny stál výrok kancelára Gerharda Schrödera. Pred niekoľkými mesiacmi vyhlásil v jednom novinovom rozhovore, že v Nemecku nejestvuje „právo na lenivosť“. Čiže, ten kto dostáva sociálne dávky, podporu v nezamestnanosti alebo sociálnu pomoc, by nemal iba poberať štátne peniaze, ale sa tiež zúčastňovať na ponuke príslušných inštiúcií, na rekvalifikačných programoch či na verejno-prospešnej práci.

S ďalšími návrhmi na reformu sociálneho systému prišiel hesenský ministerský predseda a vychádzajúca hviezda na kresťansko-demokratickom politickom nebi. Roland Koch si zobral za vzor sociálno-politickú prax v americkom štáte Wisconsin. V kocke: Keď niekto odmieta podanú štátnu pomocnú ruku, tak musí rátať so zníženou výškou sociálnej pomoci. Na druhej sa ale Wisconsin zaväzuje, že tamojší štátni úradníci sa budú osobne starať o každého sociálne núdzneho, že mu ponúknu rekvalifikačné opatrenia, že v prípade prípadov prevezmú jeho dlhy, keď mu to pomôže znovuzaradť sa do pracovného života a podobne. V podobnom duchu chce Roland Koch zreorganizovať štátne sociálne aktivity v Hesensku: Preč od anonymného, automatického poskytovania sociálnej pomoci smerom k aktívnej štátnej politike podpory sociálne núdznym s hlavným cieľom, aby opäť začali pracovať.

A do tretice: Pred časom povedal spolkový minister obrany Rudolf Scharping, odvolávajúc sa funkciu šéfa programovej komisie SPD, že ľudia, mladší ako 25 rokov, ktorí odmietnu pracovným úradom ponúkanú verejno-prospešnú prácu, musia počítať so zrušením podpory v nezamestnanosti. Odvolával sa pritom na pozitívne skúsenosti takéhoto opatrenia v Dánsku.

Odozva na tieto návrhy bola viac ako prekvapujúco podobná. Principiálni zástancovia sociálneho štátu podľa doterajšieho razenia zdôrazňovali, že v Nemecku už dávno (teoreticky) jestvujú možnosti sprísniť poskytovanie štátnej pomoci – len ich treba dôsledne používať. V tejto defenzívnej tónine nôtili najmä predstavitelia ľavicového krídla Sociálno-demokratickej strany a činitelia odborových centrál. Reformne naladení odborníci prijali reformné plány z dielne pragmatických politikov SPD a CDU s nadšením. Podľa ich náhľadu ide o prvý krok správnym smerom. Snažia sa zobrať za slovo generálneho tajomníka sociálnych demokratov. Franz Müntefering totiž nedávno povedal, že novým sociálno-politickým mottom SPD je: „Podporuj a požaduj!“, teda podávaj pomocnú štátnu ruku, ale chci za to aktívnu spoluúčasť nezamestných na vylepšení vlastného osudu.

Základným znakom doterajšej diskusie bola skutočnosť, že apriórni prívrženci súčasnej podoby sociálneho trhového hospodárstva sa ocitli v menšine, a refomátori sú v prevažnej väčšine (výroky a návrhy Schrödera, Kocha a Scharpinga by sa dali doplniť tuctami vyhlásení kľúčových a menej kľúčových opozičných a koaličných predstaviteľov).

Po nedávnom mediálnom ohňostroji nastal teraz v Nemecku pokoj. Ide však o príslovečné ticho pred búrkou. Sociálni demokrati, dosiaľ najdôraznejší strážcovia sociálno-politických výdobytkov nemeckej ekonomiky, si uvedomili, že pridržiavaním sa prekonaného modelu hospodársku len zhoršia situáciu nezamestnaných a sociálne núdznych. Problematiky sa terazu chopili štátni úradníci, ktorí návrhy politikov musia preformulovať do zákonných návrhov.

O tom, že sa Nemecko nachádza na začiatku reformnej cesty svedčí azda najlepšie fakt, že pracovné úrady dostanú mohutnú posilu. Vznikne niekoľko tisíc nových miest, aby bol dostatok úradníkov, ktorí by boli v stave intenzívnejšie a cielenejšie sa starať o nezamestnaných a sociálne núdznych.