Príkladom pre zmenu prístupu k cestovnému ruchu môžu byť susediace štáty Česká republika a Maďarsko, ktoré sú v cestovnom ruchu ďaleko pred nami a vykazujú aktívne prebytky v obore cestovného ruchu.

V súčasnosti podiel cestovného ruchu na tvorbe hrubého domáceho produktu dosahuje výšku len štyroch percent. Môžeme hrdo prehlásiť, že sme vlastníkmi obrovských prírodných, kultúrnych a historických hodnôt. V súčasnosti však tieto hodnoty v medzinárodnej konkurencii nevieme predať za takú cenu, ktorá by bola týmto hodnotám adekvátna. Neustále sa snažíme napodobňovať v cestovnom ruchu niečo, čo považujeme za svetové, čo vidíme v cestovnom ruchu v zahraničí, ale skutočnosť je taká, že práve v cestovnom ruchu je hlavnou konkurenčnou výhodou jedinečnosť a neopakovateľnosť produktu a nie jeho napodobovanie. Pravdou je, že v súčasnosti sa v cestovnom ruchu zmietame v nekoncepčnosti a neujasnenosti jeho ďalšieho smerovania, pričom absentuje stratégia jeho dlhodobého rozvoja, v ktorej by bol načrtnutý cieľ a spôsoby, akým tento cieľ dosiahnuť. Hlavným problém je neschopnosť ponúknuť to, čo máme, čo je jedinečné a pre nás charakteristické. Ľahkovážne upúšťame od našich typických a neopakovateľných prvkov a znakov, ktoré odjakživa vtláčali nášmu prostrediu špecifický charakter, tvorili jedinečný obraz našej krajiny.

Kopírovanie je však nepochopiteľné v čase, keď zahraničný klient, ktorý je unavený uniformitou rekreačných stredísk, začína častejšie vyhľadávať niečo nezvyčajné a netypické. V čase neúprosného a neľútostného zápasu o hosťa si musíme uvedomiť, čo potencionálny hosť od svojej dovolenky žiada. Súčasný hosť je síce náročný, ale nie na honosnosť či prepych, ale na určitý kultivovaný štandard, ktorý chce pociťovať na každom kroku. Potrpí si na kvalitu služieb v najširšom chápaní, chce, aby bolo o neho postarané po všetkých stránkach. Vníma to ako samozrejmosť, ktorú vyhľadáva a očakáva. Popri kopírovaní však akosi zabúdame, že základná myšlienka cestovného ruchu je postavená na jedinečnosti a neopakovateľnosti ponúk.

Jedným z mála pozitívnych krokov, ktoré v tejto oblasti boli podniknuté, bolo prvé rokovanie spoločnej komisie NR SR pre cestovný ruch, ktorá je poradným orgánom Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výborov pre privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo a pre verejnú správu. Na tomto rokovaní spoločná komisia NR SR pre cestovný ruch skoordinovala svoju činnosť s Ministerstvom hospodárstva SR a vyjadrila podporu vytvoreniu ústredného orgánu štátnej správy na úseku cestovného ruchu. Na začiatok roku 2002 pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR vytvorenie národného úradu pre cestovný ruch, ktorý by sa mal stať motorom rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Konkrétna podpora zo strany spoločnej komisie NR SR pre cestovný ruch by mala mať formu hľadania ďalších možností financovania zo štátneho rozpočtu. Vhodnou iniciatívou, ktorá pomohla rozbehu tohtoročnej letnej turistickej sezóny, je Program podpory rozvoja cestovného ruchu. Vďaka tomuto programu bolo podporených 49 ubytovacích zariadení, 14 pohostinstiev a 17 lyžiarskych stredísk a kúpalísk. Vytvorilo sa takmer 260 pracovných miest a boli podporení podnikatelia z viac ako štyridsiatich okresov Slovenskej republiky. Práve podporenie podnikateľov z takmer celého Slovenska, nielen najviac profanovaných Vysokých Tatier a Bratislavy, by mohlo viesť k plošnému rozvoju cestovného ruchu na Slovensku.

Ak chceme, aby sa cestovný ruch stal jednou z vlajkových lodí nášho hospodárstva, musíme využívať jedinečnosť a krásy Slovenska, to čo je neopakovateľné, jedinečné a pre nás charakteristické. To, čo je založené na našich typických a neopakovateľných prvkoch a znakoch, na národnej mentalite či spôsobe života, ktoré odnepamäti vtláčali nášmu prostrediu špecifický charakter, spolu s podporou v legislatíve, tvorí dostatočnú záruku, že Slovensko sa stane vyhľadávaným pre zahraničných hostí.

Autor pracuje v obore ekonomického poradenstva.