Bank of Japan podnikla „zúfalý pokus“ v snahe naštartovať ekonomický rast a rozhodla sa „zlacniť“ požičiavané peniaze pre spotrebiteľov a firmy – aj takto možno hodnotiť prekvapujúce rozhodnutie BoJ uvoľniť menovú politiku. Banková rada väčšinou hlasov rozhodla, že posunie hranicu depozitného bežného účtu v centrálnej banke na 6 biliónov jenov (49 miliárd USD) z doterajšej úrovne 5 biliónov jenov. Takisto zvýši mesačný emisiu japonských vládnych dlhopisov s dlhodobou splatnosťou na objem 600 miliárd JPY z momentálnej hladiny predaja 400 miliárd jenov. Obidve tieto opatrenia majú efekt zvýšenej likvidity, teda výsledok, ktorý je podobný pri znížení základnej úrokovej sadzby v praxi iných svetových centrálnych bánk.

Japonské krátkodobé úrokové sadzby majú totiž po štyroch agresívnych fázach uvoľnenia menovej politiky, ktoré sa realizovali od marca 2001, nulovú hodnotu.

Japonskí politici vyvíjali a vyvíjajú enormný tlak na BoJ, aby stimulovala ekonomiku, avšak spomínané fázy uvoľnenia menovej politiky nemali nijaký dramatický efekt.

Zrejme treba zodpovedať aj otázku, či včerajšie rozhodnutie Bank of Japan bolo skutočne „prekvapujúce“ a hlavne, aký efekt vyvolá.

O tri týždne sa totiž majú publikovať dáta o hrubom domácom produkte a možno očakávať, že tieto údaje budú značne pesimistické. Veľa pozorovateľov odhadovalo, že BoJ sa rozhodne k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky až o tri týždne. Z tohto pohľadu je načasovanie „pohybu“ Bank of Japan väčším prekvapením ako samotná úroveň (objem zvýšenia likvidity) prijatých zmien.

Japonská centrálna banka sa však rozhodla konať okamžite, čo je pravdepodobne spôsobené dvoma príčinami. V prvom rade ide o to, že publikované údaje o HDP budú zrejme kritické. Druhou príčinou je obava BoJ, že politici obvinia centrálnu banku z „nečinnosti“ a z následného ekonomického prepadu.

I tak možno pochybovať o praktickom efekte opatrení, ktoré včera prijala japonská centrálna banka. Z jej vnútra totiž prenikli informácie, že v súčasnom ekonomickom kontexte neverí v zásadnejšie oživenie hospodárstva.

Podľa slov jej predstaviteľov momentálne zohráva „menová politika iba limitovanú úlohu“.

Ak je vo finančnom sektore takmer nezvládnuteľné množstvo „zlých“ úverov a nedobytných pohľadávok, banky skrátka nechcú alebo nemôžu (až na niekoľko výnimike) poskytovať nové úvery, a teda je irelevantné, koľko dodatočných zdrojov sa injektuje do ekonomiky.

Z tohto pohľadu urobila Bank of Japan iba kozmetickú zmenu – konštatuje analýza ABM Amro. BoJ síce ukázala snahu vedúcu k uvoľneniu menovej politiky, čím reagovala na existujúce politické tlaky. Nezmenila však fakt, že japonská menová politika je neefektívna – dodáva ABM Amro.

I tak prišiel krok BoJ v kritickom čase pre japonskú ekonomiku a finančné trhy.

V pondelok, kedy sa začínalo dvojdňové rokovanie Bank of Japan, klesla hodnota japonského akciového trhu o 2,2% a dostala sa na najnižšiu úroveň od roku 1984.

Včerajšie revidované údaje Ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu hovoria o tom, že priemyselná výroba sa v júni znížila na medziročnom základe o 8,7%, pričom v máji sa zaznamenal medziročný pokles o 3,9%.

Iba niekoľko minút po oznámení zmien v menovej politike japonský jen mierne poklesol voči doláru z 122,38 na 123,14 JPY/USD.

Akciový akciový index Nikkei 225 prudko posilnil o 440,39 bodu na 11 917,95 bodu, hoci ešte v pondelok uzatváral na 16-ročnom minime, teda na 11 477 bodoch.

Tento vývoj je spojený s posilnením popredných firiem, najmä v technologickom a telekomunikačnom sektore.

Akcie spoločnosti Advantest, popredného výrobcu polovodičov, posilnili včera o 3,2%, hoci po publikovaní informácií o očakávanom prudkom poklese zisku (na sklonku uplynulého týždňa) zaznamenali ešte v pondelok evidentný pokles.

Hodnoty akcií sa zvýšili aj v ďalších technologických firmách – vo Fujitsu o 4,7%, Hitachi (4,8%), nárast deklarovali aj Toshiba a NEC.

Podobný vývoj bol v telekomunikačnom sektore, kde akcie Japan Telecom posilnili o 4,9% a nárast hodnoty akcií vykázali aj NTT a NTT DoCoMo.

Pozitívny pohyb zaznamenal aj značne úverovo zaťažený prevádzkovateľ sietí supermarketov Mycal, akcie ktorého sa zvýšili o 18,9% vzápätí po tom, čo Dai-Ichi Kangyo Bank oznámila, že zvažuje rozšírenie kreditnej linky v objeme 50 miliárd jenov, pričom tieto zdroje sú určené na ďalšiu reštrukturalizáciu Mycalu.