Robert Gordon jednoducho nie je vstave prispôsobiť sa hlavnému prúdu zmýšľania národohospodárskych odborníkov. Nechce veriť povrchným údajom o blahodarnom vplyve „novej ekonomiky“ na celé americké národné hospodárstvo. Konkrétne: Profesor ekonomiky a sociológie na Northwest University neverí, že nasadenie počítačov a kompjútrových sietí viedlo k obrovským skokom americkej produktivity práce. Všetkými desiatimi chce zbaviť ústredných bankárov a politikov falošných predstáv; ilúzií, že firmy „novej ekonomiky“ (teda info-technologické firmy) automaticky expandujú rýchlejšie ako ich konkurenti zo „starej ekonomiky“ (čiže priemyselné spoločnosti) – a že tento boom prebehne bez inflačného nebezpečenstva.

Profesor Gordon platí v Spojených štátoch za jedného z najuznávanejších expertov na výskum inflácie a produktivity. Študoval na Harvardovej univerzite, v Oxforde a na Massachussets Institute of Technology. Problematikou „novej ekonomiky“ sa zaoberal, keď ešte ani nejestvoval tento názor pre info-technologickú oblasť národného hospodárstva. Nepatrí medzi tých ekonomických odborníkov, ktorí odvážnymi prognózami spravili mediálnu kariéru počas nedávneho všeobecného internetovského nadšenia. Stálosť a fundovanosť jeho ekonomicko-teoretických náhľadov, ako aj členstvo v uznávanom Národnom výbore pre ekonomický výskum (National Bureau of Economic Research), ho však predurčujú byť odborným poradcom mnohých vplyvných politikov.

Ohľadom „novej ekonomiky“ Robert Gordon dôvodí: Štatistické údaje síce ukazujú explóziu produktivity práce v rokoch 1995 až 1999. Tento pokrok sa, pravda, odohral iba v odvetví výroby počítačov, v telekomunikáciách a v oblasti investičných prostriedkov. Zvyšné segmenty národného hospodárstva nezaznamenali nijaký nadmerný rast produktivity práce. Inak povedané: 88% americkej ekonomiky nepocítilo nijaké extrémne pozitívne následky internetu a ďalších vymožeností „novej ekonomiky“. A to napriek skutočnosti, že týchto spomínaných 88% sú v nasadení tri štvrtiny všetkých počítačov – predovšetkým vo veľko- a maloobchode, vo finančných inštitúciách a v ďalších firmách tretieho sektora.

Otázkou otázok je teda: Prečo investície do kompjútrov neviedli k všeobecnému rozmachu produktivity práce – napriek razantnej explózii výkonnosti počítačov? Profesor Gordon je skalopevne presvedčený, že príčinou sú ohraničené intelektuálne kapacity pracovníkov, ako aj – logicky – obmedzená dĺžka pracovného času. A zvýšenie produktivity práce? Túto skutočnosť nechce (a vlastne nemôže!) Robert Gordon len tak, šmahom ruky oddiskutovať, ba zamlčať. Konštatuje však, že nárast produktivity práce dlhododobej povahy, ale cyklického rázu. Týmto chce podoprieť svoju tézu, že počas hospodárskeho boomu musia zamestnanci výkonnejšie pracovať ako v pokojnejších obdobiach ekonomického vývinu, keď produktivita práce buď stagnuje alebo dokonca pozvoľna klesá.

Záverom rozhovoru pre švajčiarsky denník Neue Zuercher Zeitung zdôrazňuje profesor Gordon, že rozhodujúcim faktorom jeho skepsy voči „novej ekonomike“ je nasledujúca presvedčenie: Internet a jeho globálne rozšírenie nemá za následok také hlboké zmeny, ako sa domnievajú mnohí odborníci a spolu s nimi politici. Veď čo už je len internet voči zlomovým vynálezom druhej priemyselnej revolúcie? Voči objavu elektrického sveta, ktorý neuveriteľným spôsobom zdvihol životnú úroveň obyvateľstva? Alebo voči rozšíreniu elektrického motora, ktorý bol podnetom pre radikálny vzrast efektivity výroby vo vtedajších fabrikách? Alebo – kladie si profesor Gordon ďalšiu rečnícku otázku: Dá sa vôbec význam internetu porovnať s takými inováciami, akými bolo auto alebo lietadlo? Odpoveď je prostá: Podľa Roberta Gordona je internet iba pokračovaním vývoja jestvujúcich technológií – viac nič! Čiže: Internet je technickou evolúciou a nijakou revolúciou.

(Zdroj: Neue Zuercher Zeitung, 13. augusta 2001)