Vo Veľkej Británii opätovne zaznamenali nárast spotrebiteľských úverov, ktorý v júni predstavoval 1,3 miliardy libier, čo síce predstavuje veľmi mierny pokles oproti máju, avšak relevantne predstihuje predchádzajúce odhady londýnskej City.

Hypotekárne dáta zasa reflektujú silu trhu s nehnuteľnosťami – hypotekárne úvery totiž v júni vykázali rast o 4,26 miliardy GBP, čo je veľmi blízko k májovému rekordu, kedy bol tento ukazovateľ na úrovni 4,33 miliardy libier. Navyše – nové žiadosti o poskytnutie tohto typu úverových zdrojov naznačujú, že trh s nehnuteľnosťami bude aj naďalej veľmi silný. V júni totiž hypotekárne banky dovedna schválili 106 000 nových žiadostí, čo je síce o 2 000 menej v porovnaní s májom, no stále vysoko nad minuloročným priemerom, ktorý dosiahol 98 000 žiadostí.

Napriek pochmúrnym perspektívam, ktoré sú spojené s prienikom globálneho ekonomického spomalenia do britskej ekonomiky a jej potencionálneho rastu i napriek relatívne nepriaznivému vývoju zamestnanosti je evidentné, že britskí občania stále intenzívne vnímajú a pociťujú svoje finančné istoty.

I tak britský minister financií Gordon Brown varuje, že hoci zostávajú spotrebiteľské výdavky vo Veľkej Británii na stabilne silnej úrovni, tento fakt sám osebe nemusí stačiť na odvrátenie „plnokrvnej“ recesie. Rast hrubého domáceho produktu dosiahol podľa predbežných hodnotení v II. štvrťroku na medziročnej báze hodnotu 2,1%, hoci za prvé tri mesiace 2001 vykázal úroveň 2,7%.

Podľa včera publikovaného prieskumu agentúry GfK kľúčový index spotrebiteľskej dôvery síce poklesol z +6 bodov v júni na +4 body v júli, čo je ale dané skôr obavami zo všeobecnej ekonomickej situácie, na ktorú poukázal Gordon Brown, no tento pokles sa netýka možných neistôt ohľadne personálnych financií.

Pocit finančnej istoty je najsilnejší od roku 1982, teda od obdobia, kedy GfK začala realizovať tieto prieskumy na základe dnešnej metodiky.

Výbor pre menovú politiku Bank of England, ktorý začína svoje rokovanie, stojí pred dilemou – zníženie základnej úrokovej sadzby by totiž s najväčšou pravdepodobnosťou ešte viac motivovalo spotrebiteľov v získavaní pôžičiek a v následných výdavkoch, čo môže v budúcnosti vyvolať inflačné riziko, no na druhej strane by redukcia základnej úrokovej sadzby iba okrajovo riešila oživenie rastových dimenzií britskej ekonomiky.