Deficit zahraničného obchodu (ZO) v júni dosiahol 8,715 mld. Sk, čo predstavuje najväčšiu mesačnú hodnotu v tomto roku a druhú najväčšiu za posledné dva roky. Rast deficitu ZO podľa analytikov spôsobil pokles dynamiky exportu pri naďalej vysokej dynamike dovozu tovarov investičného charakteru.

Rast exportu o 9,9% poklesol na najnižšiu hodnotu za posledné dva roky, čo potvrdzuje, že spomaľovanie rastu a dopytu v EÚ má negatívny vplyv na slovenských exportérov. Uviedol to analytik Poštovej banky Pavol Popp.

Celkovo je možné podľa neho vývoj zahraničného obchodu hodnotiť ako neutrálny s mierne negatívnym trendom. „Jeho deficitnosť v súčasnosti nepokladáme za štruktúrnu, skôr len poznačenú viacerými globálnymi negatívnymi vplyvmi,“ tvrdí Popp. Vzhľadom na oslabenie kurzu koruny v júli, pokles cien ropy, dobrú tohtoročnú poľnohospodársku výrobu a pretrvávajúcu konjunktúru v priemysle SR možno podľa neho očakávať podstatne priaznivejší výsledok zahraničnoobchodnej bilancie v júli, keď by deficit mal dosiahnuť jednu z najnižších tohtoročných hodnôt na úrovni 4 – 5 mld. Sk.

Deficit zahraničného obchodu sa zvyšuje najmä pod vplyvom dovozu nerastných surovín, napriek poklesu ich cien, ako aj strojov, ktoré z veľkej časti súvisia s prílevom zahraničných investícií. Uviedol analytik Slávie Capital Pavol Ondriska.

V júni sa zhoršila bilancia zahraničného obchodu v položke vozidiel a dopravných zariadení, keď výrazne narástol dovoz, zatiaľ čo vývoz zaostal za doterajším vývojom. Výsledkom toho bolo prehĺbenie celkového deficitu zahraničného obchodu o zhruba 2 mld. Sk. Aj keď sa v júni znížil dovoz poľnohospodárskych komodít vrátane potravín oproti doterajšiemu mesačnému priemernému dovozu, stále zostávajú podľa Ondrisku tieto komodity jedným z najvýznamnejších faktorov prehlbovania deficitu zahraničného obchodu Slovenska.

„Deficit za prvý polrok dosiahol už vyše 42 miliárd korún, smerujúc tak k nášmu predpokladu spred niekoľkých mesiacov, keď za celý rok by deficit mal predstavovať 79 – 87 mld. Sk,“ dodal Ondriska.

Júnová úroveň deficitu bola prekvapivo najvyššia v tomto roku, keď predstih tempa rastu importu pred rastom exportu dosiahol najvyššiu úroveň v tomto roku. Uviedol analytik Tatra banky Róbert Prega. „Vzhľadom na to, že ani v ďalších mesiacoch nepredpokladáme zníženie dynamiky importu, pre koncoročnú bilanciu zahraničného obchodu bude rozhodujúce, do akej miery sa podarí exportu udržať svoj rast v prostredí spomaľovania rastu globálnej ekonomiky. Predpokladáme, že deficit obchodnej bilancie na konci roka by mal dosiahnuť úroveň okolo 80 mld. Sk,“ konštatoval Prega.

Z krátkodobého hľadiska hodnotíme trendy v zahraničnom obchode ako negatívne, ale nie ako nebezpečné. Uviedol ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. Komoditná štruktúra dovozu nie je podľa neho alarmujúca a SR má v súčasnosti dostatok zahraničných investícií na krytie schodku na bežnom účte. Súčasná štruktúra slovenskej ekonomiky bude mať za následok vysoký schodok zahraničného obchodu aj v najbližších rokoch . Preto zo strednodobého hľadiska bude podľa neho kľúčovou záležitosťou krytie pasívneho salda na bežnom účte kontinuálnym prúdením priamych zahraničných investícií. „Deficit zahraničného obchodu za celý rok naďalej očakávame v blízkosti 80 mld. Sk,“ dodal Ódor.

Predpokladáme, že zvyšovanie obchodného deficitu bude pokračovať i v nasledujúcich mesiacoch, ako dôsledok rastu domáceho, predovšetkým investičného a sčasti i spotrebiteľského dopytu. Uviedol analytik Všeobecnej úverovej banky Daniel Kordik. Investičné dovozy by sa mali odraziť predovšetkým v zrýchlení štrukturálnej adaptácie ekonomiky SR a posilňovaní jej budúcej konkurencieschopnosti. „Na základe uvedených súvislostí možno očakávať, že deficit obchodnej bilancie výrazne prekročí pôvodne očakávané hodnoty, ktoré sa môžu na konci roka pohybovať v rozsahu až 80 – 90 mld. Sk,“ skonštatoval na záver Kordík.