Pokles úrokovej marže na slovenskom bankovom trhu je dôsledkom najmä celkového vývoja úrokových sadzieb, štrukturálnych zmien v bankovom sektore a finančnej situácie podnikového sektora. Uviedol pre agentúru SITA analytik Tatra banky Róbert Prega.

Celkový trend poklesu úrokových sadzieb najmä počas minulého roka sa podľa Pregu logicky prejavil aj v absolútnom poklese úrokovej marže. Finančné ozdravenie a následná privatizácia bývalých štátnych bánk umožnili aj zníženie tvorby opravných položiek na klasifikované úvery, ktoré negatívne ovplyvňujú konečnú cenu úveru. Ďalším významným faktorom plynúcim z privatizácie, ktorý tlačí ceny úverov smerom dole, je podľa neho silnejúca konkurencia najmä v segmente malých a stredných podnikov a obyvateľstva. V neposlednom rade klesajúce sadzby z úverov sú aj dôsledkom zlepšujúcej sa finančnej situácie podnikovej sféry a tým pádom aj nižšieho rizika poskytnutých úverov.

V poslednom období zaznamenali sadzby na peňažnom a kapitálovom trhu na rozdiel od predchádzajúceho roka mierny rast, ktorý sa pri niektorých bankách prejavil aj zvýšením úrokových sadzieb bankových vkladoch. „V zásade však do konca roka z pohľadu obyvateľstva nepredpokladáme výraznejší posun úrovne úrokových sadzieb.“ uviedol Prega. Pri súčasnej úrovni úrokových sadzieb ako aj nízkych rozdieloch medzi komerčnými bankami podľa neho klesá aj relatívna dôležitosť výšky úrokovej sadzby a do popredia sa vo zvýšenej miere dostávajú kvalita a komplexnosť služieb, ktoré ja banka schopná zákazníkovi ponúknuť.

Najväčší rozvoj bankových služieb sa však dá pravdepodobne očakávať v neúverových aktivitách bánk, medzi ktoré možno zaradiť predaj podielových listov investičných fondov, kreditné karty, doplnkové dôchodkové poistenie, stavebné sporenie.

V súvislosti s privatizáciou najväčších slovenských bánk a postupnou konsolidáciou slovenského bankového sektora vzhľadom na pripravované predaje Investičnej a rozvojovej banky, Istrobanky, Poštovej banky a Banky Slovakia je možné v závere roka očakávať zvýšenie aktivít komerčných bánk. Uviedol to analytik Poštovej banky Pavol Popp.

„Reálny vplyv nových majiteľov bánk by sa však mal prejaviť až po uplynutí 12 až 18 mesiacov, čo znamená, že výraznejšia úroková vojna sa môže začať objavovať približne o rok,“ uviedol Popp. Napriek tomu je možné očakávať, že obidve veľké už sprivatizované slovenské banky sa budú od začiatku snažiť získať väčšiu klientskú základňu, čo by mohlo spôsobiť mierny nárast vkladových úrokových sadzieb až k úrovni 6 %. Zároveň možno očakávať, že nadštandardne vysoké úrokové marže komerčných bánk sa koncom tohto a najmä v budúcom roku znížia zo súčasných viac ako 4 % na približne 3 %.

„Väčšie zmeny očakávame v oblasti produktov a klienti retailových bánk by sa mohli dočkať výraznejšej expanzie spotrebných a hypotekárnych úverov,“ uviedol Popp. V týchto produktoch je slovenský trh dlhodobo poddimenzovaný a poskytuje vysoké príležitosti rastu pre nových zahraničných vlastníkov s dlhoročným know-how v daných oblastiach. Rast úverov obyvateľstvu by na medziročnej báze mohol podľa Poppa dosiahnuť okolo 25 %.

V oblasti vkladov domácností zostáva podľa Poppa nevyužitý priestor najmä na vidieku, kde sa bude dať využiť potenciál ponukou rozšírených depozitných produktov s vyššími výnosmi, medzi ktoré možno zaradiť depozitné certifikáty, ako aj podielové listy investičných fondov. Pri súčasnom vývoji reálnych miezd je však priestor na rast úspor domácností do značnej miery obmedzený, preto je v tejto oblasti možné očakávať len mierny rast spojený s preskupovaním úspor v rámci bankového sektora. „Nárast bankových vkladov bude v tomto a budúcom roku ťahaný najmä nárastom ziskovosti podnikov, preto očakávame zostrenie konkurenčného boja práve v tejto oblasti,“ dodal Popp.