Uplynulý týždeň v slovenskej ekonomike bol plný makroekonomických údajov a prognóz. Národná banka Slovenska (NBS) zverejnila prognózu ekonomického rastu ako aj ďalších ukazovateľov vrátane zahraničnej zadlženosti. Štatistický úrad SR informoval o vývoji spotrebiteľských cien, jadrovej i čistej inflácie v júni a Ministerstvo financií SR o polročnom vývoji štátneho rozpočtu.

Dynamika rastu slovenskej ekonomiky by sa mala podľa odhadov NBS v budúcom roku zvýšiť a rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal predstavovať 3,8 %. V bežných cenách by tak mal dosiahnuť 1 050 mld. Sk. Ekonomický rast by mal podporiť domáci aj zahraničný dopyt. V období 2003 až 2004 predpokladá centrálna banka ďalšiu miernu akceleráciu ekonomického rastu pri zvýšení domáceho a zahraničného dopytu až na 5 %. Vývoj bežného účtu platobnej bilancie SR bude naďalej determinovať hlavne vývoj zahraničného obchodu. NBS predpokladá, že v roku 2002 dosiahne podiel deficitu bežného účtu na HDP 5,3 %, pričom v ďalšom období by mal postupne klesať. Budúcoročný deficit bežného účtu by malo ovplyvniť predovšetkým záporné saldo obchodnej bilancie vo výške 70 mld. Sk.

V odhadoch inflácie do roku 2004 NBS počítala s pokračovaním úprav regulovaných cien a postupného znižovania jadrovej inflácie. V budúcom roku vychádzala z vládneho návrhu úprav regulovaných cien schváleného v roku 1999. Podľa neho sa predpokladá priemerné zvýšenie regulovaných cien o 16,6 %. Ich príspevok k celkovej inflácii by tak mal predstavoval približne 3 percentuálne body. Priemerná medziročná miera inflácie by mala predstavovať 6,7 %, v roku 2003 by mala dosiahnuť 5 % a v roku 2004 by mala klesnúť na 4,6 %. Jadrová inflácia by sa mala pohybovať od 3,4 do 5,2 % v budúcom roku a od 3 do 4,8 % v nasledujúcich dvoch rokoch.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa v júni oproti máju zvýšili v úhrne o 0,3 %. Oproti rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka stúpli spotrebiteľské ceny v úhrne o 8,0 %. Jadrová inflácia, ktorá sleduje vývoj spotrebiteľských cien s vylúčením regulovaných cien a po očistení od administratívnych zásahov v oblasti daní a dotácií, zaznamenala v júni úroveň 0,3 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa znížila o 0,2 percentuálneho bodu a dosiahla tak najnižšiu úroveň v tomto roku. Na medziročnej báze však jadrová inflácia v júni dosiahla 5,4 %, čo je najvyššia úroveň v tomto roku. Čistá inflácia, ktorá očisťuje cenový vývoj od vplyvu zmien nepriamych daní, dosiahla v júni nulovú úroveň. V medziročnom porovnaní zaznamenala čistá inflácia hodnotu 3,8 % oproti 4 % v predchádzajúcich dvoch mesiacoch.

Rast spotrebiteľských cien v júni ťahali podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch najmä ceny potravín. V júni zdražila najmä zelenina, raketový nárast o 133,7 % zaznamenali ceny zemiakov. Na 0,3-percentnom medzimesačnom zvýšení cien sa podľa prepočtov analytikov podieľal rast zeleniny až 0,23 – 0,25 percentuálneho bodu. „Zdraženie zemiakov býva bežné hlavne v máji. Cenový rozdiel medzi starými a novými zemiakmi predstavuje ‚zemiakový efekt‘,“ vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť.

Hospodárenie vlády SR skončilo v prvom polroku s deficitom 13,46 mld. Sk. Schodok z bežného rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu predstavuje sumu 6,377 mld. Sk, zostávajúcu časť deficitu 7,085 mld. Sk tvorili výdavky štátu na náklady spojené s reštrukturalizáciou bánk. Celoročná výška schodku štátneho rozpočtu je v zákone o štátnom rozpočte naplánovaná na 37,2 mld. Sk, skutočný schodok za šesť mesiacov roka dosiahol 36,2 % predpokladanej celoročnej hodnoty. Príjmy štátu boli na konci júna 103,846 mld. Sk, čo znamená 57,5 % celoročného očakávaného plnenia. Výdavky vo výške 117,308 mld. Sk predstavovali 53,9 % objemu plánovaného na celý rok.

Deficit bežného účtu platobnej bilancie v apríli dosiahol podľa predbežných údajov NBS 3,3 mld. Sk. Za prvé štyri mesiace sa tak deficit bežného účtu vyšplhal na 17,7 mld. Sk, čo je o 17 mld. Sk viac, ako za rovnaké obdobie minulého roka. Na zhoršení deficitu sa podieľal predovšetkým zahraničný obchod. Podľa NBS od posledného štvrťroka 2000 dochádza k predstihu rastu dovozu pred vývozom, čo súvisí s oživovaním ekonomiky. Obchodný schodok do konca apríla dosiahol 25,8 mld. Sk, čo je medziročne viac o 19,3 mld. Sk.

Minister hospodárstva Ľubomír Harach odhaduje tohtoročný deficit zahraničného obchodu Slovenska na úrovni 70 až 72 mld. Sk. Deficit zahraničného obchodu Slovenska by mal podľa prognóz ministerstva hospodárstva do roku 2004 dosahovať hodnoty do 50 mld. Sk. Schodok vykázaný v minulom roku na úrovni 42,3 mld. Sk by sa tak mal prehĺbiť maximálne o 7,7 mld. Sk. Pôvodne predpovedaná úroveň deficitu na tento rok bola 42 až 50 mld. Sk. Prehlbovanie tohtoročného deficitu súvisí podľa rezortu so zrýchlením ekonomického rastu, so zväčšením prílevu zahraničných investícií, ktorého výsledkom je import technológií, a s rastom dopytu domácností. Ministerstvo hospodárstva predpovedá na tento rok väčší obchodný deficit ako centrálna banka, ktorá revidovala svoj odhad na úroveň približne 64 mld. Sk z pôvodného odhadu pri 51 mld. Sk.

Slovenská republika vykázala ku koncu marca celkovú hrubú zadlženosť 11,485 mld. USD. Oproti februáru to predstavuje nárast o 607 mil. USD. Na prehĺbení zadlženosti sa podieľalo najmä zvýšenie krátkodobej úložky Erste Bank v súvislosti s privatizáciou Slovenskej sporiteľne. Hrubý zahraničný dlh na jedného obyvateľa SR tak v marci predstavoval 2 149 USD. Oficiálne zadlženie vlády a NBS bolo na úrovni 3,035 mld. USD.

NBS očakáva v roku 2001 nárast celkového hrubého zahraničného dlhu SR o 300,22 mil. USD na 11,104 mld. USD. Dlhodobý a strednodobý dlh dosiahne podľa odhadu 8,539 mld. USD. V nasledujúcich rokoch očakáva NBS ďalší rast zahraničného dlhu SR z 11,553 mld. USD v závere roku 2002 na 12,844 mld. USD ku koncu roku 2005. Dlhodobý a strednodobý dlh by sa mal zvýšiť z 8,788 mld. USD v roku 2002 na 9,349 mld. USD v závere roku 2005.