Výbor pre operácie na voľnom trhu – FOMC začne svoje rokovanie dnes a ukončí ho v stredu, no väčšina analytikov už v tejto chvíli tvrdí, že dôjde k redukcii základnej sadzby. Otázne iba je, o koľko bázických bodov.

Inými slovami – stále nie je k dispozícii definitívny odhad, aký krok podnikne Fed, aby posilnil odolnosť americkej ekonomiky voči recesii. Tábor „jastrabov“ na finančných trhoch vidí reálnu šancu, aby FOMC znížil úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov, teda na 3,5%.

Takzvaný „minimalistický“ prístup sa charakterizuje tým, že Fed siahne k redukcii o 25 bázických bodov, čo znamená, že sadzba sa ustáli na 3,75%. Vzápätí však musí Federálny rezervný systém bezpodmienečne posilniť dôveru trhu, ale aj celej ekonomiky tým, že bude deklarovať jej štádium jednoznačne smerujúce k ozdraveniu.

Teda – pre ďalšiu agresívnu menovú politiku už zrejme nezostane manévrovací priestor.

Fed totiž od januára 2001 do dnešného dňa znížil úrokové sadzby dovedna päť razy, vždy po 0,5%, pričom ide o najväčší počet po sebe nasledujúcich redukcií, ktoré realizoval Alan Greenspan počas 14-ročného pôsobenia v špičkovej funkcii na pôde americkej centrálnej banky.

Napriek drastickému uvoľneniu menovej politiky sa však niektorí ekonómovia obávajú, či masívne znižovanie sadzieb malo a má dostatočný efekt a vplyv na chod stagnujúcej ekonomiky.

Tento efekt sa má spravidla dostaviť po šiestich mesiacoch, po jeho infiltrácii do celej ekonomiky, no teraz možno počuť aj hlasy, ktoré hovoria, že „obrat treba očakávať až na začiatku budúceho roka…“, čo vyvoláva ďalšiu neistotu.

Aj po menovom uvoľnení americký dolár „vzdoroval“ očakávaniam a zachoval si svoju pôvodnú silu, čo zmarilo nádeje amerických exportérov na lacnejší vývoz a väčšiu atraktívnosť jednotlivých produktov.

Ani akciové trhy nereagovali v súlade s prognózami – počas uplynulého týždňa posilnil Nasdaq Composite iba o 0,3% a Dow Jones Industrial Average zaznamenal posun smerom nadol o 0,17%. Po pôvodnom entuziazme, ktorý vyvolalo prvé zníženie úrokovej sadzby hneď na začiatku roka, vykázali akciové trhy v dlhodobejšom zábere iba nepatrný a zrejme neadekvátny progres.

Od začiatku apríla do konca mája síce Nasdaq posilnil o 40%, no od konca mája poklesol tento index o 12%. Je to spojené s deklarovaním podstatne nižších ziskov špičkových technologických spoločností a ich rozhodnutím výrazne znížiť počet pracovných pozícií, no podstatné je to, že po prudkom znížení úrokových sadzieb ani „lacnejšie“ peniaze nemotivovali americké firmy, aby investovali do nových podnikateľských aktivít.

Výrobné kapacity v priemysle a v ťažobných odvetviach fungovali v máji iba na 77,4% svojho celkového výkonu, čo je najnižšia úroveň od augusta 1983.

Počas uplynulého týždňa sa „vyšplhal“ počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti na najvyššiu úroveň od roku 1992.

Ďalším faktorom je otázka inflácie. FOMC sa doteraz pridržiaval názoru, že menové uvoľnenie nevyvoláva nepriaznivé inflačné efekty, pretože väčšina firiem – v čase ekonomického spomalenia – sa skôr priklonila k zníženiu miery zisku, a nie k zvyšovaniu cien svojich výrobkov. Dnes očakávané, ďalšie „agresívne“ zníženie základnej sadzby vyvoláva na trhoch istú nervozitu, najmä z dôvodu možných inflačných tlakov v dlhodobejšej perspektíve.

Na pozadí týchto neistôt Fed v ostatných dňoch mlčí, čo sa interpretuje ako určitá dávka nerozhodnosti pri stanovení úrovne zníženia úrokovej sadzby.

V každom prípade však najnovšia séria ekonomických dát bez ohľadu na to, či Fed zníži (a v akom percentuálnom vyjadrení základnú sadzbu) podčiarkuje skutočnosť, že americká ekonomika v polovici roka 2001 ešte stále nie je „za vodou“.