Ekonomické špičky vládnej koalície majú určite dôvody na oslavu. Rušný uplynulý týždeň v ekonomike priniesol priaznivé informácie o raste ekonomiky i zvrate klesajúceho trendu reálnej mzdy. Zrealizoval sa predaj podielu štátnych podnikov v telekomunikačnom operátorovi Globtel a transparentná privatizácia druhej najväčšej slovenskej banky, hoci kupca VÚB ešte musí odsúhlasiť vláda.

Aby transparentnosť nebola prílišná, zverejnilo rezortné ministerstvo privatizácie až s dvojdňovým oneskorením dôležitú informáciu o konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia Slovenského plynárenského priemyslu. Štátna agentúra priniesla naopak s dvojdňovým predstihom informácie o cene, za ktorú štátne podniky predajú 36 % Globtelu, pričom utajované údaje unikli od jedného z predajcov. Zverejnenie odporúčaného víťaza o majoritu VÚB ministerstvo privatizácie pôvodne avizovalo až na pondelok, skoršie zverejnenie výsledku tendra bolo aj dôsledkom tlaku zo strany médií.

V prvom štvrťroku sa podľa predbežného odhadu vytvoril v SR hrubý domáci produkt v objeme 221,8 mld. Sk. Reálny rast ekonomiky o 3 % za prvý štvrťrok sa približoval skôr k horným okrajom predpovedí expertov. Potešila aj štruktúra, ktorá odráža zvýšený prílev zahraničných investícií i zlepšenie príjmovej situácie domácností. To napokon ukázali aj údaje o reálnej mzde, ktorá za prvé tri mesiace zaznamenala medziročný nárast, hoci len mierny, 0,6-percentný. Na zvrate v trende poklesu reálnej mzdy sa podpísalo najmä zníženie inflácie, pričom priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve stúpla oproti prvému kvartálu 2000 o 7,8 % na úroveň 11 315 Sk.

Rast ekonomiky za prvé tri mesiace tohto roku bol najrýchlejší od tretieho štvrťroku 1998. Hlavným ťahúňom ekonomiky zostal zahraničný dopyt, avšak aj vzhľadom na ochladzovanie našich exportných trhov jeho dynamika oslabila. Štatistický úrad SR zároveň zrevidoval svoj odhad tempa celoročného rastu ekonomiky z 2,8 % na úroveň 3,3 %.

Novým vlastníkom Všeobecnej úverovej banky by sa mal stať taliansky finančný dom IntesaBci. Talianska banka ponúkla za 94,47 % akcií VÚB 550 mil. EUR, čo je 1,76-násobok čistého obchodného imania banky ku koncu minulého roka a 1,45-násobok čistého obchodného imania banky odhadovaného k polroku tohto roka. Podľa ministerky privatizácie Márie Machovej je navrhovaná cena pre Slovensko veľmi dobrá, pričom bola zhruba o 20 % vyššia ako konkurenčná ponuka francúzskej Société Générale. Príjmy z privatizácie VÚB by sa mali použiť na zníženie zadlženosti štátu, splatenie starých dlhov a dlhopisov Fondu národného majetku. Ponuku by mala vláda prerokovať a schváliť do dvoch týždňov.

Po dlhých rokovaniach sa podarilo štátu uzatvoriť tiež odpredaj 36 % akcií, ktoré v mobilnom operátorovi Globtel vlastnili štátne energetické podniky SPP, Slovenské elektrárne a Západoslovenské, Stredoslovenské a Východoslovenské energetické závody. Konzorcium desiatich spoločností na čele s American Investment Group a EBRD kúpi akcie za 180 mil. USD, čo je zhruba 9,06 mld. Sk. Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha pôjdu získané prostriedky na splácanie dlhov predávajúcich podnikov a mali by smerovať aj na oddlženie Železníc SR.

Na programe stredajšieho rokovania kabinetu bolo viacero dôležitých ekonomických a sociálnych bodov. Ministri sa definitívne dohodli na východiskách budúcoročného štátneho rozpočtu. Celkové príjmy rozpočtu sú zatiaľ stanovené na 212,4 mld. Sk a výdavky na 249,4 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu by tak neprekročil 3,4 % na tvorbe HDP. Cieľom kabinetu je udržať deficit verejných financií v roku 2002 do 3,5 % z HDP.

Vláda ďalej schválila priamy predaj Konsolidačnej banky Bratislava, š.p.ú. štátnej agentúre na vymáhanie a spravovanie klasifikovaných pohľadávok Slovenská konsolidačná. Hlavným dôvodom transformácie KBB je zákon o bankách, ktorý by mal platiť od začiatku júla. KBB totiž nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre pôsobenie ako banková inštitúcia. Ďalším dôvodom je snaha o zefektívnenie vymáhania pohľadávok. Kabinet tiež schválil návrh na zriadenie šiestich vodárenských spoločností v rámci transformácie vodární a kanalizácií (VaK). Ministri odsúhlasili aj zvýšenie tarifných platov v rozpočtovej a príspevkovej sfére a príslušníkom Zboru požiarnej ochrany o 4 % s platnosťou od 1. júla tohto roku. Mzdy pedagogických pracovníkov vzrastú o ďalšie 3 % od 1. septembra.

Privatizácia sa zatiaľ ešte neuzatvorila v prípade Investičnej a rozvojovej banky. Maďarská OTP Bank v piatok dostala návrh na dopracovanie svojej ponuky na kúpu štátneho 69,56-percentého podielu. Odborníci maďarskej banky už začali pripravovať nové znenie ponuky.

Pokračujúca privatizácia by mohla priniesť čiastočné uvoľnenie do finančnými problémami zmietaného sektoru zdravotníctva. Podpredseda vlády Ivan Mikloš po rokovaní s lekárnikmi prisľúbil, že vláda v tomto roku poskytne na oddlženie rezortu zdravotníctva 2,8 mld. Sk z privatizácie kúpeľov v Piešťanoch, Dudinciach a ďalších zdravotníckych zariadení. Lekárnici tvrdia, že „nie je možné, aby sa na oddlženie lekární nenašlo 5 mld. Sk, keď sa našlo vyše 100 mld. Sk na ozdravenia bankového sektora“. Lenže zatiaľ čo v prípade bánk išlo o prevzatie dlhu a štát zatiaľ spláca len úroky, lekárnici chcú od štátu vidieť hotové peniaze. Inak hrozia, že v hotovosti budú platiť priamo pacienti.

Navyše súkromné spoločnosti skupujú pohľadávky lekární a snažia sa o konkurz najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. VšZP na to reaguje prípravou nových zmlúv s jednotlivými lekárňami, ktoré obmedzujú ich možnosti vymáhať pohľadávky voči poisťovni.

Nátlakové akcie hrozia aj na železniciach. Len „päť minút pred dvanástou“, resp. pred avizovaným začiatkom o 11:00 vo štvrtok odvolalo Odborové združenie železničiarov (OZŽ) plánovaný výstražný štrajk. Odborári pritom nesúhlasia najmä s transformáciou železníc, ktorú považujú za snahu o rozbitie spoločnosti. Krátko predtým však parlament odsúhlasil vznik Železničnej spoločnosti, a.s., ktorá vznikne odčlenením od ŽSR.