Najväčšia spoločnosť na svete podľa ukazovateľov trhovej hodnoty – General Electric ešte na sklonku uplynulého týždňa vydala oficiálne vyhlásenie, v ktorom sa konštatuje, že regulačné orgány Európskej únie žiadali také ústupky, ktoré prakticky znemožnili realizovať fúziu s Honeywellom v celkovom objeme 42 miliárd dolárov.

Jej predbežné podmienky sa dohodli ešte v októbri uplynulého roka a ak by boli rokovania definitívne úspešné, dalo by sa hovoriť o vôbec najväčšom spojení dvoch firiem v sektore priemyslu. Americké antitrustové orgány pred mesiacom fúziu schválili pri akceptovaní požiadavky, že nová spoločnosť predá výrobnú jednotku produkujúcu motory a motorové komponenty pre vrtuľníky.

Regulačné orgány Európskej komisie však išli podstatne ďalej a celá situácia sa podľa prezidenta GE Jacka Welcha posunula do bodu, za ktorý už General Electric nemôže ísť. Welch absolvoval sériu tvrdých rozhovorov s komisárom EÚ pre hospodársku súťaž Mariom Montim, pričom bol ochotný „obetovať“ aj divíziu Honeywellu, ktorá sa zaoberá obchodnými aktivitami vo sfére letectva a kozmonautiky v hodnote 2,2 miliardy USD, avšak ani tento ústupok nebol z pohľadu Montiho dostatočný. Inými slovami – požiadavky európskych regulačných orgánov predčili všetky očakávania General Electric a údajne ostro kontrastujú s nárokmi antitrustových inštitúcií v USA a Kanade. EK má vážne výhrady najmä z dôvodu, že plánovaná „megaspoločnosť“ by mala neúmerne vysoký podiel na trhu, najmä vo vari najspornejšej oblasti zlúčenia oboch firiem, teda vo sfére letectva a kozmonautiky.

Dostupná analýza Európskej komisie sa sústreďovala na tri najspornejšie polohy fúzie GE s Honeywellom.

Prvá vyplýva z faktu, že obidve tieto spoločnosti dodávajú letecké motory pre lietadlá s kapacitou do 90 cestujúcich, ktoré sa využívajú na vnútroštátnych, spravidla regionálnych linkách.

Vyrábajú ich brazílska firma Embraer, kanadská spoločnosť Bombardier, americká Fairchild-Dornier a britská BAE Systems.

V britskom lietadle Avro sú motorové agregáty z Honeywellu, v ostatných dominuje GE. Ak by došlo k spojeniu General Electric s Honeywellom, potom by pri výrobe lietadiel s menšou kapacitou získali ako dodávatelia motorov obidve tieto spoločnosti výraznú prevahu nad konkurenciou.

Druhým sporným bodom je finančná a lízingová skupina Gecas, ktorú zastrešuje GE. Spomínaná skupina vlastní 850 lietadiel v celkovej hodnote 22 miliárd dolárov a celý tento letecký park vybavuje motormi a niektorými ďalšími komponentami výhradne General Electric, prípadne firmy, ktoré sú s ním majetkovo prepojené.

Po fúzii s Honeywellom by GE dominoval v Gecase ešte výraznejšie.

Vari najspornejším problémom, ktorý sa veľmi intenzívne študoval v Bruseli, je takzvaný portfóliový efekt. V konkrétnom prípade obchodu medzi GE a Honeywellom znamená, že prípadná kombinácia týchto dvoch spoločností by nebola iba „súčtom“ ich jednotlivých častí, ale bola by znásobená tak, že môže bez problémov vytlačiť z trhu akékoľvek konkurenčné subjekty.

Niektorí rivali General Electric a Honeywellu navrhli, aby GE predal Gecas alebo prinajmenšom, aby sa vzdal tej časti Honeywellu, ktorá sa zaoberá produkciou leteckých motorových agregátov.

Teraz sa hovorí, o „životnej prehre“ prezidenta GE Jacka Welcha, ktorý počas kariéry realizoval približne tisíc fúzií a akvizícií, no vrcholom malo byť práve spojenie GE s Honeywellom. Tomuto projektu obetoval všetko a dokonca odložil aj odchod do penzie, ktorý bol po dvadsiatich rokoch v špičkovej funkcii na pôde v GE naplánovaný na apríl 2001.

Nový prezident General Electric Jeffrey Immelt na tlačovej konferencii v Paríži naznačil, že už nič nesignalizuje obrat v rokovaniach s európskymi regulačnými orgánmi, a teda je nepravdepodobné, že dôjde s chváleniu fúzie.

Napriek tomu, že sa v celej záležitosti angažoval Biely dom a osobne prezident George Bush, ktorý otvoril otázku fúzie v rámci göteborgského summitu EÚ, Immelt nechce neúspech rokovaní spolitizovať a nemieni žiadať americkú vládu, aby politicky intervenovala.

„Nechceme nijakú obchodnú vojnu“, povedal doslova Immelt s poukazom na to, že GE ročne realizuje v Európe predaj v celkovom objeme 25 miliárd dolárov.

„Mali sme tisíce možností na dosiahnutie rastu ešte pred plánovanou fúziou s Honeywellom a tisíce možností budeme mať k dispozícii aj po neúspešnom rokovaní o tejto transakcii“, dodal Immelt.

Dodajme, že regulačné orgány EÚ sa majú definitívne rozhodnúť v období do 12. júla 2001, ak však odmietnu dohodu, bude to vôbec po prvý raz, čo by došlo k jednostrannému „európskemu“ zamietnutiu americkej transakcie s globálnym ekonomickým dosahom.

O čosi podobné sa snažili európske regulačné inštitúcie ešte v roku 1997, kedy chceli zablokovať snahy Boeingu kúpiť McDonell Douglas.

Aj teraz sa ozývajú z USA hlasy, že EÚ nemôže robiť podobné kroky bez konkrétnych následkov.

Prezident Bush aj naďalej sleduje so znepokojením terajšie pozície regulačných autorít EÚ a americké ministerstvo obchodu dokonca hovorí o tom, negatívne rozhodnutie európskych orgánov by bolo „vážnym úderom pre voľný obchod“…