Akciové trhy majú za sebou mizerný týždeň. Katalyzátorom vývoja boli zlé správy zo spoločností, medzi ktorými jednoznačne dominovala Nokia, hovoriaca o viac ako utlmených očakávaniach oživenia v druhom polroku. Avšak aj keď hlavnými spúšťačmi diania na trhy bola podniková sféra, hudbu pritvrdzovali nelepšiace sa makrodáta. Možnosť oživenia americkej ekonomiky v druhom polroku sa pomaly stáva menej pravdepodobná.

Asi najhoršou správou týždňa tak bola informácia o stagnácii amerického maloobchodného predaja. Jej výsledkom bolo opätovné objavenie sa pochybností o blízkom oživení americkej ekonomiky. Podľa niektorých názorov Ameriku nečaká ani „U“, ani „V“ oživenie, ale recesia. Podľa iných názorov bude Fed musieť, aj keď pomalším tempom, so znižovaním sadzieb pokračovať až na úroveň 3 %. Všetky predošlé varianty sú pre kapitálový trh zlou správou. Oživenie ekonomiky v druhom polroku je jediný variant, ktorý nielen zabezpečí oživenie trhu, ale je zároveň i jediným variantom, pri ktorom nedôjde k opätovnému oslabeniu ku úrovni predošlých miním.

Nasdaq sa po štvrtkovom oslabení priblížil k úrovni 2 000 bodov a zdá sa, že v súčasnosti zúfalo potrebuje dobré správy, jedno či z makro či z mikrosféry. Práve teraz ale nie sú žiadne na obzore. Skúšobným kameňom možno bude budúcomesačné ohlasovanie výsledkov za druhý kvartál, prílev dobrých správ z tejto oblasti však nie je príliš pravdepodobný.

Rovnako v oblasti makrodát nie je zatiaľ cítiť ani náznak pozitívneho obratu a tak maximum, čo môže i ten najväčší optimista konštatovať, je zastavenie poklesu. Jedinou príjemnou správou bolo v tomto týždni index výrobných cien PPI, hovoriaci o slabých a či skôr žiadnych inflačných tlakoch. Príjemnosť tejto správy však spočíva iba v tom, že otvára dvere ďalšiemu znižovaniu sadzieb Fed. Jeho pravdepodobnú potrebu potvrdili i piatkové dáta o priemyselnej produkcii, hovoriace o prekvapivo výraznom poklese o 0,8 %.

Ešte horšie ako americké boli v konečnom dôsledku makrodáta z eurozóny. Po minulotýždenných správach o spomalení rastu ekonomiky totiž týždeň priniesol potvrdenie silnejúcich inflačných tlakov. Ročná úroveň inflácie sa dostala vo Francúzsku na 2,5 %, v Nemecku na 3,5 % a v Španielsku na 4,2 %, najvyššiu úroveň od roku 1995. Zdá sa, že už predtým úzky priestor ECB na znižovanie sadzieb sa ďalej zužuje a je možné, že na jeho otvorenie nebudú stačiť predtým úspešné politické tlaky.

Napriek tomu euro nedopadlo zle. V priebehu týždňa síce krátkodobo kleslo až ku 84 centov, v závere týždňa sa však dostalo až nad hranicu 86 centov. Oporu pritom tentokrát našlo neočakávane priamo v Spojených štátoch. Bolo ňou vyhlásenie Americkej asociácie výrobcov, podľa ktorého je dolár nadhodnotený o 20 až 30 % a vláda by mala ustúpiť, resp. zľaviť na politike silného dolára.