Navrhovaný systém evidencie zaknihovaných cenných papierov a predovšetkým vymedzenie majiteľov takýchto cenných papierov sú neštandardné, nekompatibilné s právom iných krajín, demotivačné pre zahraničných investorov a prekážkou integrácie slovenského kapitálového trhu s medzinárodnými trhmi.

Podľa odborníkov z oblasti kapitálového trhu, v zákon definuje neprimerané postavenie centrálneho depozitára. Absolútne neprimerané riešenie sa navrhuje pre pôsobenie centrálneho depozitára (terajšie stredisko cenných papierov). V prípade schválenia navrhovaného znenia zákona a avizovanej privatizácie strediska cenných papierov by štát stratil možnosť efektívne regulovať činnosť tejto inštitúcie, ktorá má a zrejme aj v budúcnosti bude mať kľúčové a monopolné postavenie. Ak by centrálny depozitár závažným spôsobom porušoval právne predpisy, štátu ostáva jediná možnosť, odobratie povolenia na činnosť a následný kolaps finančného trhu. Návrh zákona je koncipovaný tak, aby na rozdiel od iných finančných inštitúcií mal štát len minimálnu možnosť dosiahnuť zmenu v štatutárnom orgáne. Dokonca vznik konkurenčného depozitára je podmienený získaním aspoň dvoch vedúcich pracovníkov z terajšieho strediska cenných papierov. Podrobné podmienky pre udelenie povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára má stanoviť vyhláška ministerstva financií (dnes jediný akcionár strediska), čo je na hranici ústavnosti. Štát sa vzdáva regulácie cien za poskytované služby, čo na základe doterajších skúseností s činnosťou strediska cenných papierov predstavuje vážnu hrozbu pre rozvoj kapitálového trhu. Absurdné taktiež je, že stredisku cenných papierov sa na rozdiel od ostatných účastníkov kapitálového trhu dáva možnosť prispôsobovať činnosť novým právnym predpisom prakticky ľubovolne dlho, konštatovali odborníci

Podľa osobností, ktoré vyjadrili postoj k zákonu, nový zákon vytvára podmienky pre vznik kolapsu pri zúčtovaní a vyrovnaní burzových obchodov. Burze cenných papierov v Bratislave zákon odoberá možnosť vykonávať zúčtovanie a vyrovnanie burzových obchodov a touto činnosťou sa účelovo poveruje výlučne centrálny depozitár. Doterajší burzový systém 8 rokov fungoval bez problémov, bol pozitívne hodnotený zahraničnými aj domácimi investormi a je považovaný za dostatočne bezpečný. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek skúseností strediska cenných papierov s touto činnosťou, organizačných predpokladov, ako aj na jeho doterajšie problémy a spôsob poskytovania služieb, vzniká opodstatnená obava z kolapsu v oblasti zúčtovania a vyrovnania burzových obchodov.

Nebankové subjekty

Zákon neadekvátne rieši problematiku takzvaných nebankových subjektov. Dôsledkom navrhovaného, absolútne reštriktívneho a nevhodného riešenia činnosti tzv. nebankových subjektov je znemožnenie, prípadne skomplikovanie podnikania vo viacerých oblastiach. Okrem toho navrhovaná úprava bezdôvodne vylučuje niektoré charitatívne a iné spoločenské, resp. občianske aktivity. Na ilustráciu možno uviesť ničím neopodstatnené a nezmyselné obmedzenia na trhu s nehnuteľnosťami, obchodov so zmenkami a kuriozitou je dokonca postavenie kostolných zbierok mimo zákon.

Verejné prísľuby

Zákon podľa odborníkov na kapitálových nedomyslel zákonnú úpravu verejných prísľubov a vymedzenie zmluvných vzťahov. V oblasti povinnosti vyhlasovať verejný prísľub na odkúpenie akcií ako základného nástroja ochrany investorov, navrhovaná právna úprava ignoruje doterajšie domáce a zahraničné skúsenosti. Je spôsobilá významnou mierou skomplikovať obchodovanie na kapitálovom trhu a dokonca vytvára predpoklady pre poškodzovanie práv akcionárov. Okrem toho, navrhované riešenie ignoruje oprávnené záujmy majiteľov akcií z kupónovej privatizácie.

Nové typy zmluvných vzťahov (napr. zmluva o pôžičke cenného papiera) sú vymedzené absolútne nedostatočne a neraz aj chybne, čo vytvára živnú pôdu pre poškodzovanie investorov, daňové úniky a ďalšie nežiadúce javy na finančnom trhu. Aj napriek tomu, že navrhovatelia návrhu mali ambície riešiť zákonom problematiku finančných derivátov, v oblasti zmluvných vzťahov ju ignorovali.

Štátny dozor

Štátnemu dozoru sa dávajú právomoci udeľovať neadekvátne sankcie širokému okruhu právnických a fyzických osôb. To vytvára priestor pre zneužívanie právomocí. Na ilustráciu možno uviesť pokutu za oneskorené poskytnutie dozorom požadovaných informácií, ktorá podľa návrhu môže byť až 20 miliónov korún. Podľa kritikov zákona, jeho ustanovenia zlikvidujú činnosť sprostredkovateľov predaja cenných papierov. Navrhované riešenie znemožní predaj cenných papierov cez sprostredkovateľov. To by malo fatálny dopad najmä na sľubne sa rozvíjajúce kolektívne investovanie. Nevhodne navrhnuté kritéria pre činnosť sprostredkovateľov (3 roky praxe na finančnom trhu, skúška s nevhodným obsahom nahradzujúca vysokoškolské vzdelanie…) zdecimujú okruh osôb, ktoré takúto činnosť vykonávajú. Na druhej strane absolútne chýbajú kritéria, ktoré by zaručili odbornú úroveň sprostredkovateľov z pohľadu ich dnes najčastejšieho pôsobenia v podobe finančných poradcov.

Návrh zákona obsahuje nepresné, povrchné a v nie jednom prípade aj nesprávne definície základných pojmov a nejednoznačné ustanovenia, čo vytvára živnú pôdu pre vznik rôznorodých interpretácií. Dôsledkom môže byť neúmyselné porušovanie zákona, nežiadúce aktivity účastníkov trhu, ale aj svojvoľné zásahy štátnych orgánov a následné odradenie serióznych investorov.