Odpolitizovanie ekonomiky považuje šéf Medzinárodného menového fondu Horst Köhler za kľúčovú súčasť reforiem v Turecku. V rozhovore pre televíznu stanicu CNN mohol uznávaný bankár hovoriť o ktorejkoľvek krajine, nebezpečenstvo sa týka všetkých rovnako. „Drobné“ rozdiely sú len v odvahe nedovoliť politikom zneužívať ekonomiku na vlastné ciele, ktoré sa periodicky zužujú do jediného – byť znovuzvolený.

Spupnosť politiky a politikov sa prejavuje v rôznych formách s takmer vždy rovnakým výsledkom. Primitívne pokusy dosadzovať protežantov do hospodárskych funkcií sú síce nebezpečné a hlúpe, ale aspoň priehľadné. Jasné a jednoduché sú aj pravidlá. Zo všetkých vlastností najpotrebnejšia je prítulnosť k straníckemu sekretariátu. Politika začala používať aj sofistikovanejšie metódy.

Slovenská konsolidačná, a.s., je štátna agentúra, ktorá vznikla počas reštrukturalizácie bankového sektora. Vláda do nej presunula pred prípravou privatizácie Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a rozvojovej banky problémové úvery v celkovej nominálnej hodnote 97 mld Sk. Agentúra by sa mala pohľadávok zbaviť v priebehu niekoľkých rokov. Vlani agentúra vykázala stratu 22,5 mld. Sk.

Slovenská konsolidačná sa rozhodla pohľadávky predávať, čím sa stane iba sprostredkovateľom. Štátny tajomník Ministerstva financií SR Viliam Vaškovič sa odvolal na štúdie Svetovej banky poukazujúce na zlyhanie štátnych agentúr, ktoré priamo realizujú problémové pohľadávky. „Práve tam hrozí neprofesionalita, politické vplyvy a pravdepodobne vyššia korupcia, ako keď sa predajú súkromným spoločnostiam, ktoré fungujú na komerčných princípoch,“ povedal pre denník Národná obroda.

Okrem otázky načo je agentúra, ktorá nie je agentúrou, je zaujímavá aj technológia predávania pohľadávok. Na Slovensku sa škála „komerčných princípov“ rozšírila o kritérium dobrého mena, čím sa dobre myslený zámer stal vlastnou karikatúrou. Dobré meno ako podmienka pre kúpu zlých pohľadávok je absurdita v mizernej réžii. Ibaže snaha posudzovať meno záujemcu nie je iba prejavom smiešnosti, ale najmä spôsobom pre udržanie politiky tam, kde nemá čo robiť a odkiaľ ju chceli vytesniť.

Pojem dobré meno alebo tiež goodwill sa síce v komerčnej praxi využíva, jeho hodnotu však nehodnotí dozorná rada štátnej agentúry, ale trh. Argument, že aj štátna agentúra je súčasťou trhu je dobrý, kým sa táto inštitúcia nezačne správať ako jeho generálne riaditeľstvo.