V súvislosti s ministrom zahraničných vecí Robinom Cookom sa nehovorí iba o „vyradení“ z Blairovho tímu, ale priamo o „degradácii“. Cook má totiž odísť z prestížneho postu šéfa diplomacie do parlamentnej funkcie (síce významnej) v Dolnej snemovni, čo Cook prijal podľa britskej tlače „hrdinsky“ tvrdením, že víta svoj návrat do centra diania britského parlamentarizmu. Nijako to však nemení skutočnosť, že ide o nemalé prekvapenie.

Cooka nahradí dnes už bývalý minister vnútra Jack Straw, pričom tento silový rezort prevezme exminister školstva David Blunkett.

Z kabinetu odídu minister kultúry Chris Smith a tajomníčka parlamentnej frakcie Labour Party Ann Taylorová. Novou tvárou v britskej vláde sa stane Tessa Jowellová, ktorá prevezme od Chrisa Smitha ministerstvo kultúry, médií a športu. Svoju pozíciu stratí aj doterajší vicepremiér John Prescott, ktorý doteraz pôsobil ako minister pre životné prostredie, dopravu a regionálnu problematiku. Prescott však získal špeciálny post v rámci kabinetu, pretože bude vybavený plnými právomocami premiéra pri koordinácii všetkých aktivít, ktoré sú spojené s plnením predvolebného Labouristického manifestu. Ministrom poľnohospodárstva už nebude Nick Brown, ktorý sa však stane v novom rezorte práce a penzií zodpovedným za sféru pracovnej problematiky. Jeho nadriadeným sa stane bývalý štátny tajomník pre sociálne zabezpečenie Alistair Darling.

Ako celok však zanikne doteraz značne kritizované a kontroverzné ministerstvo pre poľnohospodárstvo, rybolov a potraviny – MAFF, ktoré nahradí novovytvorené ministerstvo pre životné prostredie, potraviny a

záležitosti vidieka – povedie ho ďalšia žena v britskej vláde Margaret Beckettová.

Estelle Morrisová sa stane členkou kabinetu so zodpovednosťou za rezort výchovy a vzdelávania, ktoré prevezme agendu dnes už niekdajšieho ministerstva výchovy a zamestnanosti, ktoré viedol v predchádzajúcom volebnom období David Blunkett.

Novou tajomníčkou parlamentnej frakcie Labouristickej strany (automaticky aj členkou kabinetu) sa stane Hilary Armstrongová. Charles Clarke bude ministrom bez kresla, no zrejme aj budúcim predsedom Labour Party.

Zrejme najväčším personálnym prekvapením je vymenovanie Patricie Hewittovej do funkcie novej ministerky obchodu a priemyslu. Hewittová sa považuje za relatívne neznámu a neskúsenú politickú osobnosť, pretože má „iba“ štvorročnú prax na pôde parlamentu, avšak oveľa významnejšie je to, že ostatné dva roky pôsobila aj na významnej pozícii v rámci ministerstva obchodu a priemyslu – DTI, kde zodpovedala za oblasť e-commerce. Zohrala tiež kľúčovú úlohu pri zmenách v labouristickej politike v sociálnej sfére, čím sa značnou mierou zaslúžila o znovuzvolenie Labour Party do druhej periódy vládnutia.

Jej nominácia pravdepodobne súvisí s celkovou rekonštrukciou rezortu DTI, ktorý má obrovský záber – od obchodných otázok, cez reguláciu v sektore energetiky až po problematiku minimálnych miezd. Zdá sa, že realizovať zmeny v celom DTI bude veľmi komplikované, pretože k spomínaným úlohám pribudne ešte ďalšia – komunikačná politika. Je to dané aj tým, že jednou priorít sa má stať silné motivovanie produktivity práce ako nástroj na zvýšenie životnej úrovne, čím sa DTI dostane do centra diania a bude pod drobnohľadom voličov. Správna komunikačná politika bude teda nevyhnutná, rovnako ako vyvážené vzťahy s ministrom financií Gordonom Brownom, ktorý značne zasahuje do diania iných rezortov a jeho politická pozícia bude po voľbách ešte výraznejšia.

Už dlhodobejšie sú známe „trecie plochy“ medzi Brownom a DTI. Do júla sa má napríklad rozhodnúť o zvýšení minimálnej mzdy pre mladých ľudí a minister financií je zásadne proti zrušeniu terajšej vekovej charakteristiky pre mladistvých (18-21 rokov) a jej nahradeniu rozpätím (20 rokov a viac). Oponuje tiež plánu, aby firmy a spoločnosti odovzdali viac právomocí svojim akcionárom pri rozhodovaní o narastajúcich odmenách pre výkonné riadiace štruktúry.

Ďalšou spornou otázkou je požiadavka odborových zväzov, aby získali viac možností v rámci rozhodnutí o znížení stavu pracovných miest pri racionalizačných a reštrukturalizačných opatreniach. Má sa skrátka čeliť tomu, za čo bol silne kritizovaný Hewittovej predcodca Stephen Byers, ktorý nebol vôbec informovaný o pláne BMW predať Rover.

Niektoré odborové zväzy dokonca spájajú riešenie spomínanej problematiky s podporou vstupu Veľkej Británie do Európskej menovej únie, Konfederácia britského priemyslu – CBI s tichou podporou ministra Browna je však proti návrhu, aby boli odbory viac zaangažované do konzultácií, ktoré sa týkajú redukcie pracovných pozícií pri reštrukturalizačných opatreniach.

Hewittová bude už zakrátko stáť aj pred ďalšou naliehavou otázkou, ktorá sa týka fúzie Lloyds s Abbey National, čím má vzniknúť najväčšia retailová banka vo Veľkej Británii s 27%-ným trhovým podielom.

Počas víkendu a doslova v posledných hodinách však nežije Veľká Británia iba úvahami a komentármi médií, ktoré sa týkajú kreovania novej britskej vlády. Doznieva ešte jasná volebná porážka konzervatívcov a odstúpenie ich vodcu Williama Haguea. Aj jeho vlastní stranícki kolegovia ho obviňujú, že sa nechal zlákať „prechodnou príťažlivosťou populistickej politiky“. Niekdajší Hagueov predchodca Chris Patten dokonca uviedol, že „európsku politiku toryovcov vlastne nikto v zahraničí nebral vážne…“

K predvolebnej a povolebnej atmosfére vo Veľkej Británii patrí aj ďalší závažný faktor – libra dosiahla voči americkému doláru pätnásťročné minimum, čo sa dáva do súvislosti s obavami, že po parlamentných voľbách sa stane Veľká Británia veľmi skoro členom Európskej menovej únie, inými slovami, že novozvolený premiér Blair vypíše vo veľmi krátkom čase referendum o vstupe do EMÚ.

Britská libra sa 24 hodín pred voľbami, teda 6. júna, obchodovala za 1,3920 USD, v New Yorku bol tento výmenný kurz ešte nižší a vykázal 1,3914 USD.

Deň po voľbách, teda 8. júna, sa libra obchodovala na ďalšom 15-ročnom minime a výmenný kurz bol zhruba na hladine GBP/1,3790 USD. Došlo aj k miernemu poklesu vo väzbe na euro, čo však bolo motivované aj vzostupom euromeny, ktorý bol motivovaný masovejšími predajmi japonského jenu.

V každom prípade sa podľa analytikov špekulácie o rýchlom vstupe do EMÚ premietli do väčšej zraniteľnosti britskej meny. Hlavný problém spočíva v tom, že ak sa stane Veľká Británia plnoprávnym členom Európskej menovej únie, bude s najväčšou pravdepodobnosťou výmenný kurz libry voči euru ešte nižší v porovnaní so súčasnými hodnotami – 1, 6230 EUR/GBP.

Pokles hodnoty britskej libry prichádza vo veľmi nevhodnom čase najmä z dôvodu, že v začínajúcej sa dovolenkovej sezóne dostanú Briti za libru v zahraničí menej tamojšej meny ako doteraz. Platí to nielen pre pobyty v Spojených štátoch, ale aj v krajinách Európskej únie, pretože vo väzbe na libru sa predražilo aj euro.

Britské firmy, ktoré dovážajú zo zahraničia tovary a služby, vykážu takisto straty, pretože sa zvýšia ich náklady.

Na druhej strane však oslabením libry získajú britskí exportéri, pretože ich produkty budú lacnejšie, a teda aj lepšie predajné.

Slabšia libra bude síce výhodou pre tých, ktorí prídu zo zahraničia na britské územie, čo však určite uvítajú firmy pôsobiace vo sfére cestového ruchu, ktoré v nedávnej minulosti vykázali enormné straty v súvislosti s krízou v agrosektore (slintačka a krívačka). Táto epidémia, ako je známe, výrazne obmedzila pohyb turistov vo Veľkej Británii.

Podľa odborníkov však terajšie výkyvy výmenného kurzu britskej libry iba demonštrujú to, čo je už dávnejšie celkom jednoznačne známe, a síce, že „nepriateľstvo“ Britov voči euru zostáva stále veľkou prekážkou pri prípadnom vstupe krajiny do Európskej menovej únie.

Z pohľadu britských voličov je teda stále otázne, či perspektívne akceptovanie euromeny prinesie britskej ekonomike väčšiu stabilitu.

V každom prípade je však „slabá“ libra ďalším argumentom Výboru pre menovú politiku Bank of England, aby neznížil terajšiu základnú úrokovú sadzbu.