Slovensko a teda aj slovenské bankovníctvo sa blíži k bránam Európskej únie, jednou z oblastí v ktorej bude nutné urobiť ešte rázne zmeny je aj účtovníctvo v slovenských bankách. Účtovníctvo v bankách je veľmi široká problematika, my sa v tejto prezentácií pozrieme bližšie na medzinárodnú normu IAS 39 a hlavne na oceňovanie cenných papierov v portfóliu bánk. Budeme se venovať niektorým rozdielom medzi slovenským účtovníctvom a medzinárodným účtovníctvom (IAS 39) a pozrieme sa aj na stanovovanie trhovej ceny cenných papierov. Vo väčšine slovenských bánk, hlavne v bankách so zahraničnou účasťou, sa normou IAS 39 zaoberajú, zvyčajne ale iba pre účely reportovania údajov do centrál svojich zahraničných materských bánk a neúčtujú podľa IAS 39. S prechodom účtovníctva na IAS 39 vzrástú aj nároky na informačný systém v bankách.

Banky držia cenné papiere v troch portfóliach: held to maturity, held for trading a available for sale. Cenné papiere v portfóliu held to maturity sa neoceňujú trhovo, ale amortizujú do splatnosti (niekde nazývané aj metóda pull-to-par), pretože cenné papiere v tomto portfóliu boli kúpené za účelom ich držania až do doby splatnosti, za účelom využitia ich úrokového výnosu. Z tohto dôvodu by sa investičné portfólio nemalo trhovo ohodnocovať, ale mala by sa uskutočnovať amortizácia cen. papiera do splatnosti. Výnos z cenných papierov v portfóliu held to maturity sa skladá z dvoch zložiek:

1. výnos z kupónu

2. výnos z pull to par efektu teda amortizácie (efekt z rozdielu medzi cenou obstarania a cenou pull to par efektu) – ak cena obstarania cen. papiera bola nižšia ako nominál, v opačnom prípade dochádza ku strate (cena obstarania je vyššia ako nominál)

Amortizáciu si priblížme na príklade:

1.10.2001 sme kúpili dvojročný cenný papier AB za cenu 98,5 v nominálnej hodnote 1.000.000,- Sk. Cenný papier AB budeme držať v portfóliu held to maturity do doby splatnosti.

aver. price = 98,5 maturity date = 30.9.2003 purchase date = 01.10.2001

Ako si vypočítame súčasnú cenu tohto cenného papiera, napr. k 31.10.2002? V dobe splatnosti dostaneme za tento cenný papier hodnotu 1 Mil. Sk., zaplatili sme za neho 985 tis. Sk, zisk bude teda 150 tis. Sk. Tento zisk sa ale musí rozdeliť na celé dvojročné obdobie. Vypočítajme si teda cenu cen. papiera AB k 31.10.2002.

((100-aver. price)/(maturity date-purchase date))*(today-purchase date)+ aver. price

((100-98,5)/729)* 395 + 98,5 = 99,31

Podobne si vypočítame cenu k 31.12.2001 (98,68). Rozdiel medzi týmito dvomi cenami, vynásobený nominálom, je potom časť zisku, ktorá patrí k 31.10.2002 do roku 2002 (625.514,- Sk).

Zložitejšie je to v portfóliach held for trading a available for sale, v ktorých sú cen. papiere kúpené nielen za účelom využitia ich úrokového výnosu, ale aj za účelom vytvorenia zisku z kurzového pohybu cien cenných papierov. Podľa IAS 39 by sa cenné papiere v týchto portfóliach mali oceňovať s fair value. Spravidla sa jedná o trhovú cenu, ak sa ale trhová cena nedá určiť mali by sme cenu odhadnúť spoľahlivými metódami. Vo výnimočných prípadoch, keď neexistuje trhová cena ani spoľahlive metódy na určenie ceny, použije sa cena obstarania.

Pre názornosť budeme používať jednoduché trading portfólio, ktoré budeme trhovo oceňovať (existuje trhová cena). Určeniu trhovej ceny cen. papiera sa budeme venovať neskôr v prezentácií, zatiaľ budeme od tejto problematiky abstrahovať. Pre názornejšie ukázanie problematiky zase použijeme príklad.

1.10.2001 sme kúpili do nášho portfólia trojročný cenný papier nominál 1 Mil. Sk za cenu 95, trhová cena k 31.12.2001 bola 98, súčasná trhová cena je 102. Podľa slovenského účtovníctva by sa pri predaji tohto cenného papiera (predpokladáme, že ho predáme za trhovú cenu) v roku 2002 zrealizoval zisk +7 Mil Sk:

(trhová cena – účtovná cena)*nominál.

Podľa metodiky IAS 39 ale časť z tohto zisku patrí do obdobia min. roku. Podľa IAS 39 vypočítame zisk v roku 2002 nasledovne:

(trhová cena – cena k 31.12.2001)*nominál

Podľa IAS 39 sme teda v roku 2001 už zrealizovali zisk + 3 Mil. Sk (98-95) a do roku 2002 patrí len zisk + 4 Mil. Sk (102- 98). Banka účtujúca podľa slovenského účtovníctva teda vykáže zisk + 7 Mil. Sk, banka účtujúca podľa IAS 39 vykáže zisk len + 4 Mil. Sk. Preto si pri vykazovaní zisku bánk ešte v tomto roku treba všimnúť podľa ktorých noriem bol zisk vypočítaný. Od 1.1.2003 bude norma IAS 39 platiť aj na Slovensku. V akej presnej forme bude IAS 39 v slovenských bankách uplatnené, ale bohužiaľ k dnešnému dňu (07.10.2002) ešte nie je úplne jasné.

Teraz si trošku priblížime problematiku určenia trhovej ceny. Táto na prvý pohľad jednoduchá problematika skrýva v sebe rôzne problémy.

Náš zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve definuje trhovú cenu nasledovne:

1. Trhová cena je cena, ktorá je vyhlásená na tuzemskej alebo zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu

2. Ak je majetok vedený na tuzemskej burze, je trhovou cenou záverečná cena vyhlásená burzou v pracovný deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva

3. Ak majetok nie je vedený na tuzemskej burze a je kótovaný na zahraničných burzách, rozumie sa trhovou cenou najvyššia zo záverečných cien, ktorá bola dosiahnutá na schválených trhoch zahraničných búrz v pracovný deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. V prípade iného verejného trhu, ako je burza, je trhovou cenou najvyššia platná cena v deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. Ak v deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva, uvedené trhy nepracujú, použije sa cena vyhlásená na nich posledný pracovný deň, ktorý predchádza dňu, ku ktorému sa ocenenie vykonáva.

4. Ak trhovú cenu nemožno spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odhadom, ktorý predstavuje súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal.

5. Ak nie je možné ku dňu ocenenia objektívne určiť reálnu hodnotu, považuje sa za reálnu hodnotu ocenenie obstarávacou cenou.

Tu nastávajú ale viaceré otázky : Čo ak burza nebude viac dní po sebe obchodovať určitý cenný papier (napr. na konci roku cez Vianoce)? Je napr. dva týždne stará cena cenného papiera jeho skutočnou trhovou cenou? A čo keď sa v tom období pohnú sadzby? Dokážeme potom správne oceniť naše portfólio cenných papierov?

Pri určovaní trhovej ceny kvalifikovaným odhadom – synteticky (pre málo priestoru sa budeme venovať len štátnym cenným papierom s nulovým rizikom) je dôležité aby sme poznali:

– či ide o fixný alebo variabilný kupón

– dobu do splatnosti

– sadzbu na obdobie do splatnosti

– kupón

– frekvencia kupónov

Napr. štátny cenný papier, maturity date = 13.03.2012, kupón = 7,5 % vyplácaný 1x do roka, úrok. trhová sadzba do splatnosti 6,254 %, skúsime si vypočítať cenu k 07.10.2002

Ak poznáme tieto údaje, na určenie ceny cenného papiera môžeme použiť v Exceli funkciu: PRICE (Setlement, Maturity,Rate, Yld, Redemption, Frequency, Basis)

PRICE (07.10.2002; 13.03.2012; 0,075; 0.06254; 100; 1; 0) = 108,6255

Ak ale druhá banka použije sadzbu do splatnosti 6,3 % dostane cenu = 108,2874.

Ak teda dve rozdielne banky použijú rozdielne sadzby do splatnosti, ocenia ten istý cenný papier rozdielne !!! Ak by obidve banky nakúpili tento cenný papier za tú istú cenu napr. 105, prvá banka vykáže zisk + 3,6255 (108,6255 – 105), druhá banka vykáže zisk len + 3,2874 (108,2874 – 105) – takže v ten istý deň, rovnaký cen. papier, rovnaká cena obstarania – dve rozdielne banky vykážu rozdielne výnosy!!! A s rozdielnymi výnosmi súvisia aj rôzne výšky dane !!!

Pretože by takáto situácia nemala nastať je nutné určiť jednotnú „benchmarkovú“ krivku – jednotnú pre všetky banky. Ako príklad spolupráce niektorých slovenských bánk, Burzy cen. papierov a Reuters vznikla na Reuters stránka SK – BENCHMARK (0#SKBMK=). Na tejto stránke sú denne kótované cenné papiere, ktoré určujú dlhodobú benchmarkovú krivku, ktorou môžu banky oceniť svoje portfólia. Táto krivka je aj ukazovateľom vývoja SKK krivky pre zahraničie, pretože takáto dlhodobejšia krivka doteraz chýbala a mali sme len krivku do 1 roka (Bribor).

Bohužiaľ sa zatiaľ ale nedotiahli do konca kritéria kótovania cenných papierov na tejto stránke, takže táto stránka nefunguje ako oficiálna stránka. Niektorí dealeri dokonca ani nepovažujú za potrebné denne kótovať ceny cenných papierov. Ostáva len dúfať, že sa prístup k tejto problematike do konca roka zmení a podarí sa ujednotiť systém oceňovania cenných papierov.

Táto problematika je veľmi rozsiahla, pre krátkosť času sme sa jej nemohli hlbšie venovať, dúfam ale, že sa mi ju podarilo vám aspoň trošku priblížiť.

Autor pracuje na pracovisku Market Risk Monitoring v HVB Bank Slovakia, a.s. a je doktorandom na EU v Bratislave