Viaceré analýzy potvrdzujú, že Európska centrálna banka ponechá základnú úrokovú sadzbu nezmenenú, to znamená, že zostane na úrovni 4,5%. Výkonná rada ECB bude rokovať vo štvrtok, no momentálne je iba veľmi málo priestoru na úvahy o znížení tejto sadzby, hoci hospodársky rast v eurozóne vykazuje podstatne nižšie tempá v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi. Spomalený hospodársky rast a zvyšujúca sa inflácia posúvajú ECB do patovej situácie – po neočakávanom znížení základnej sadzby o 0,25% 10. mája 2001 jej predstavitelia konštatovali, že existuje už iba „veľmi malý manévrovací priestor“ na ďalšiu redukciu sadzieb.

Inflácia v eurozóne dosiahla v apríli 2,9%. Spotrebiteľské ceny v Nemecku, ktoré sa zhruba jednou tretinou podieľa na indexe inflácie dvanástich krajín EÚ, sa v máji zvýšili na 3,6%, čo predstavuje sedemročné maximum.

Cieľ ECB je udržať ročnú infláciu pod limitom dvoch percent, tento cieľ sa jej však nedarí plniť už 11 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Investori odhadujú, že k „zlacneniu peňazí“ by mohlo dôjsť až na konci III. kvartálu 2001, čo odvodzujú z pohybov pri obchodoch s futuritami. Predpokladaný výnos kontraktov Euroribor, ktoré maturujú v septembri, sa počas minulého piatku ustálil na 4,20%, čo predstavuje 30 bázických bodov pod terajšou základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky. Kontrakty, ktoré sú splatné v auguste, majú výnosy na hladine 4,27%.

Patová situácia ECB spočíva v tom, že jej hlavným mandátom je udržať infláciu pod kontrolou, čo sa jej momentálne nedarí, a z tohto dôvodu ani nemôže znížiť základnú sadzbu. Rastové indikátory však naznačujú, že ekonomická expanzia sa počas budúcich mesiacov opäť spomalí, a teda ECB by zníženými sadzbami mala túto utlmenú expanziu stimulovať. V tomto bludnom kruhu má však ECB akoby zviazané ruky. Vystavujeme sa narastajúcemu riziku, že eurozóna zažije „plnokrvný“ ekonomický pokles, ktorý môže trvať dva roky, a nie iba tri kvartály – konštatuje sa doslova v štúdii Deutsche Bank AG.

V mierne uvoľnenejšej atmosfére bude v stredu zasadať Výbor pre menovú politiku Bank of England – BoE. Aj v tomto prípade sa očakáva, že nedôjde k zníženiu základnej úrokovej sadzby, ktorá je v súčasnosti na hladine 5,25%. BoE zredukovala úrokové sadzby tri razy v priebehu roka 2001 a analytici očakávajú ešte minimálne jedno zníženie do konca roka, čo však znamená, že Bank of England má dostatočný manévrovací priestor. Určite sa bude snažiť pôsobiť motivačne na rast britskej ekonomiky, je však „vysporiadaná“ s infláciou, ktorá je už 26 mesiacov pod stanoveným limitom BoE – teda pod hodnotou 2,5%. Bank of England bude navyše rokovať o úrokových sadzbách deň pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v krajine uskutočnia 7. júna. Aj to je dôvod, aby neriešila otázku úrokových sadzieb, čo by sa mohlo politicky interpretovať, čo BoE – vzhľadom na svoju značnú nezávislosť –

určite nebude riskovať.

Je teda zrejmé, že v oveľa komplikovanejšej pozícii bude počas tohto týždňa Európska centrálna banka. Veľkí hráči na finančných trhoch jej vyčítajú, že je málo vypočítateľná.

Ak však trhy vedia o plánoch akejkoľvek centrálnej banky, môžu tieto plány a zámery ovplyvňovať. V opačnom prípade banka ovplyvňuje finančné trhy a významných hráčov, ktorí na nich „násobia a delia“…

Nechajme teda otvorenú otázku, či ECB má popri dlhodobej koncepcii menovej politiky aj niečo, čomu sa hovorí moment prekvapenia.