Počas víkendu sa definitívne skončili úvahy a špekulácie o skutočnej pozícii Daima Zainuddina – ministra financií, ktorý bol ešte donedávna označovaný za „muža číslo dva“ v malajzijskom vládnom kabinete.

Zainuddin totiž podal demisiu, čo sa odôvodňuje tým, že sa dostal do vážnych politických konfliktov s premiérom Mahathirom Mohamadom, a to najmä z dôvodu rozdielnych pohľadov na reformu vo finančnom sektore.

Jeho abdikácia však bola nadmieru kultivovaná a udiala sa iba niekoľko desiatok minút pred zatvorením Burzy cenných papierov v Kuala Lumpur. Akciový trh začne fungovať až po niekoľkodňovom „dlhom víkende“, takže odstúpenie ministra financií a jeho možné negatívne dôsledky sa čiastočne utlmia.

Zainuddin navyše do poslednej chvíle razantne odmietal všetky povesti, ktoré sa týkali napätia vo vzťahoch s premiérom ohľadne tempa a rozsahu finančných reforiem.

Evidentné však je, že už od roku 1999 mali premiér i minister financií rozdielne názory na takzvané vynútené fúzie malajzijských bánk. Predmetom sporu bola aj „pomoc“ malajzijským firmám (v pozadí mnohých stál práve minister financií a jeho politickí spojenci) – ich akcie sa totiž umelo nadhodnocovali zdrojmi z vládnych penzijných fondov, čo značne kompromitovalo Mahathirov kabinet.

Analytici však odhadujú, že po odstúpení ministra financií k výrazným zmenám nedôjde, pretože Malajzia čelí problémom spojeným s ekonomickým poklesom a momentálne nemá kapacitu ani vôľu riešiť tieto problémy razantnejším spôsobom.