Čoraz viac sa hovorí o írskom „hospodárskom zázraku“, a to napriek tomu, že ešte vo februári Európska komisia bezprecedentným spôsobom napomenula vládu v Dubline, ktorá údajne realizovala inflačnú politiku.

V najnovšej štúdii však OECD konštatuje pravý opak a chváli írsku exekutívu za spôsob, akým riadi ekonomiku. OECD zároveň spochybňuje možnosť jej „prehriatia“. Dodáva, že kombinácia veľmi nízkeho daňového zaťaženia a zahraničných investícií povedú aj v tomto roku k rekordnému rastu, ktorý dosiahne 7,75%. Inflácia je síce podstatne vyššia v porovnaní s dvojpercentnou cieľovou hranicou, ktorú stanovila Európska centrálna banka a v máji sa vyšplhala na 5,6%. V tejto súvislosti Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj nabáda írsku vládu, aby obmedzila verejné výdavky, čo je však značne komplikované, pretože tlak na budovanie infraštruktúrnych projektov je v čase značného rozpočtového prebytku enormný a dá sa iba ťažko utlmiť. I tak je zrejmé, že bežný účet je zhruba v rovnováhe a vôbec by nebolo vhodné charakterizovať situáciu v Írsku ako riskantnú s ohľadom na možné prehriatie ekonomiky, hovorí sa v dokumente OECD.

Nezamestnanosť v Írsku navyše klesla na rekordné minimum a podľa najnovších údajov írskeho Ústredného štatistického úradu – CSO poklesla v I. kvartáli miera nezamestnanosti na 3,7%, pričom v predchádzajúcom štvrťroku bol tento ukazovateľ na úrovni 3,9% a v rovnakom období v rámci minulého roka dosiahla nezamestnanosť 4,7%.

Ďalšie dáta CSO tiež demonštrujú skutočnosť, že rast zamestnanosti má v Írsku najvyššiu dynamiku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie.

Centrálny štatistický úrad vo svojom prehľade v tejto súvislosti dodáva, že v Írsku bolo počas I. kvartálu zamestnaných dovedna 1,7 milióna ľudí, čo znamená medziročný prírastok pracovných pozícií o 59 300. Nezamestnaných bolo 65 600 ľudí, čo predstavuje v komparácii s predchádzajúcim rokom pokles tohto ukazovateľa o 15 900 írskych občanov.

Najnižšia je nezamestnanosť v hlavnom meste Dubline, kde dosahuje zhruba 2,6% a najväčšie problémy pri získaní práce sú v oblastiach blízko hraníc so Severným Írskom – tam osciluje nezamestnanosť okolo 5%.

Narastajúci počet zamestnanej pracovnej sily sa pripisuje nielen populačnej explózii na začiatku 80-tych rokov, ale najmä ekonomickej expanzii v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Podľa vládnych zdrojov je terajší stav rekordne nízkej nezamestnanosti aj výsledkom výrazných zmien v ekonomickej, a osobitne v daňovej politike. Pre úplnosť dodajme, že pred dvadsiatimi rokmi bola nezamestnanosť v Írsku približne 15%-ná.

V rámci spomínanej írskej ekonomickej expanzie sa vytvorili tisícky nových pracovných príležitostí a túto skutočnosť najviac ovplyvnili nadnárodné spoločnosti, ktoré vidia v Írsku „anglicky hovoriacu vstupnú bránu do eurozóny“.

Zahraničné firmy láka do Írska nízke daňové zaťaženie, vhodné a silne motivačné podnikateľské prostredie, ako aj mladá, no veľmi kvalifikovaná pracovná sila.

Pozitívny trend vo sfére zamestnanosti bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať, čo potvrdzuje aj rozhodnutie dvoch amerických spoločností výraznejšie sa angažovať na írskom trhu.

Už vo veľmi krátkom čase vytvorí Genzyen, významný subjekt orientovaný na výrobu biochemických komponentov, 500 nových pracovných pozícií.

Podobne bude postupovať aj írsko-americký koncern produkujúci najmä plastové súčasti medicínskych a telefónnych prístrojov – Nypro, ktorý poskytne zamestnanie 300 írskym občanom.

Aj pri pohľade na uvedené dáta je zrejmé, že ak írska ekonomika zažila v priebehu uplynulých rokov rapídny rast, najmä z dôvodu zahraničných investícií (osobitne vo sfére špičkových technológií a vo finančnom sektore) stále nemožno konštatovať, že tento trend je minulosťou. Je pravda, že hospodársky rast dosiahol v roku 2000 rekordnú úroveň 10,75% a v tomto roku sa očakáva „iba“ 7,75%, i tak však možno hovoriť o extrémnej dynamike rastu HDP. Tú však treba premietnuť do ešte vyššej životnej úrovne a do rozumného zvládnutia problematiky spojenej s budovaním írskej infraštruktúry.