Za najskorší možný termín rozšírenia Európskej únie považuje splnomocnenec rakúskej vlády pre otázky rozšírenia EÚ Erhard Busek rok 2005 alebo 2006. Podľa jeho slov je však tento termín veľmi ťažké odhadnúť, pretože bude závisieť od pokroku, ktorý jednotlivé asociovane krajiny dosiahnu pri harmonizácii svojich právnych noriem s legislatívou únie. Za najdôležitejšiu v tejto súvislosti označil politickú stabilitu v krajine. Na oneskorenie prijímania môže mať vplyv ratifikačný proces v parlamentoch členských i vstupujúcich krajín.

Slovensko dosiahlo podľa Buseka v uplynulom období pri napĺňaní acquis communautaire veľký pokrok a dostalo sa medzi „vedúcich bežcov“ medzi kandidátmi. Busek zdôraznil, že rozdiel medzi jednotlivými krajinami luxemburskej a helsinskej skupiny sa čoraz viac zmenšuje. Rakúsky splnomocnenec pre rozšírenie únie tiež vyjadril podporu myšlienke, aby pôvodné krajiny V4 vstúpili do únie súčasne. Najsilnejší argument, ktorý hovorí v prospech tejto alternatívy, vyplýva zo Schengenskej dohody, ktorá upravuje kontrolu vonkajších hraníc EÚ. Náklady s ňou spojené by boli pre úniu oveľa vyššie v prípade absencie Slovenska v rozšírenej únii.

Busek sa venoval aj problematike voľného pohybu pracovných síl, ktorá predstavuje jednou zo štyroch základných slobôd EÚ a momentálne je zároveň najhorúcejšou otázkou, ktorá sa s rozšírením únie o štáty strednej a východnej Európy spája. Podľa jeho slov nepredstavuje toto uvoľnenie pre súčasné členské štáty zoskupenia až tak takú veľkú hrozbu. Odmietol požiadavku, aby kandidáti pred vstupom dosiahli 80 % priemernej mzdovej úrovne EÚ, pretože túto podmienku v súčasnosti nespĺňajú ani niektoré členské krajiny a dokonca ani niektoré rakúske regióny.

Dôležité je podľa Buseka doriešiť otázku financovania zo štrukturálnych fondov pre nových členov po rozšírení, ktoré by mali slúžiť na zvýšenie ich hospodárskej úrovne. Limity čerpania prostriedkov z týchto fondov by sa totiž po rozšírení výrazné zredukovali pre súčasných poberateľov. „Treba podporiť rozvoj infraštruktúry a priemyslu v nových členských krajinách. Potom nikto nebude mat záujem svoju krajinu opustiť,“ povedal Busek.

Podľa jeho slov aj v Rakúsku pred vstupom do únie v roku 1995 zaznievali hlasy, podľa ktorých mala krajinu zaplaviť vlna emigrantov z Portugalska a iných chudobnejších krajín únie. Nič podobné sa však podľa neho nestalo. Vstup Rakúska do únie označil Busek jednoznačne za dobrý ťah, hoci znamenal vzdanie sa slobodného rozhodovania v oblasti zahraničnopolitických otázok. Podľa jeho slov sa nová etapa začína práve v súčasnosti a súvisí so zavádzaním spoločnej európskej meny do bežného hotovostného styku. „Prijatie spoločnej meny je nepochybne veľkou výhodou a znamená ďalšie priblíženie sa k dosiahnutiu spoločnej rozpočtovej a daňovej politiky, ktorá prispeje k unifikácii v rámci EU,“ dodal Busek.