Americký obchodný deficit dosiahol v marci 31,2 miliardy dolárov, čo predstavuje medzimesačný nárast o 16% a

tento percentuálny ukazovateľ je najvyšší za ostatných deväť rokov. V uvedenom období sa zvýšil dovoz o 3% a dosiahol objem 120,6 miliardy USD, pričom na tomto raste sa najväčšou mierou podieľal zvýšený dopyt po spotrebnom tovare, najmä hračkách, odevoch a elektronike.

Export poklesol o jedno percento, pretože sa znížil predaj amerických priemyselných výrobkov, najmä lietadiel. Analytici vyjadrujú obavy z toho, že vyšší obchodný deficit v porovnaní s prognózami vyvolá tlak na ďalšiu revíziu tempa ekonomického rastu smerom nadol.

Pozitívny je však domáci dopyt a „hlad“ po spotrebnom tovare, ktorý na druhej strane naznačuje, že americkí občania stále vynakladajú značné finančné prostriedky na nákupy, čo signalizuje úspešný ekonomický boj v záujme odvrátenia recesie.

I tak sa v analýze Lehman Brothers uvádza, že tempo ekonomického rastu za I. kvartál nedosiahne odhadované 2%, ale iba 1,3%.

Najväčšia obchodná nerovnováha sa dosiahla v obchode s Japonskom, pričom sa v marci zaznamenal deficit vo výške 6,2 miliardy USD. Rovnako deficitné sú aj veľmi citlivé obchodné relácie s Čínou, kde sa takisto vykázal schodok v objeme 5,7 miliardy USD (13%-ný nárast v porovnaní s februárom 2001), hoci americký export do ČĽR dosiahol druhý najväčší objem v histórii.

„Raketový“ vzostup (až o 47%) vykazuje aktívne saldo obchodnej bilancie Európskej únie, ktorá zaknihovala v marci prebytok na úrovni 4,8 miliardy USD, hoci americký vývoz do EÚ dosiahol v marci rekord a vyčísľuje sa objemom 17,3 miliardy USD. Ešte vo februári bol rozdiel v bilancii EÚ-USA na najnižšej úrovni od decembra 1999, čo bolo spôsobené spomalením americkej ekonomiky a poklesom dovozu výrobkov zo zahraničia.

V tejto situácii prezident Bush viac razy deklaroval svoju vôľu podporiť slobodný obchod a naštartovať nové kolo rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie – WTO.

Obchodné vzťahy medzi Európou a Amerikou sú však zaťažené viacerými spormi, minulými i aktuálnymi, a neexistuje zhoda ani v tom, čo konkrétne má byť predmetom nového kola rokovaní na pôde WTO. Momentálne je v Európe americký obchodný zástupca Robert Zoellick, ktorý by mal podľa oficiálneho stanoviska „zjemniť existujúce vzájomné rozpory“. Je však pod značným časovým tlakom, pretože agenda budúcich rozhovorov v rámci Svetovej obchodnej organizácie sa má sformulovať najneskôr začiatkom júla, a teda času na riešenie tejto problematiky nie je nazvyš.