Víkendové výročné zasadanie Ázijskej rozvojovej banky (ADB) v Honolulu v jednom zo svojich dokumentov konštatovalo, že táto oblasť bude v roku 2001 charakterizovaná pravdepodobne najvyšším tempom rastu. ADB ďalej dodáva, že oslabenie americkej ekonomiky nezasiahne ázijsko-pacifický región v rozsahu, ktorý sa predbežne očakával. Samozrejme, že v rámci jednotlivých subregiónov budú niektoré krajiny výraznejšie postihnuté obmedzením amerického importu, no dynamika obchodnej výmeny v rámci Ázie v priebehu ostatnej dekády by mohla znížiť regionálnu zraniteľnosť voči externým šokom.
Priemerné tempo rastu v pomere k hrubému domácemu produktu sa aj z tohto dôvodu odhaduje v roku 2001 na 5,3% a v roku 2002 má dosiahnuť 6,1% – iba na porovnanie – v roku 2000 bol tento ukazovateľ na hladine 7,1%.
Ozdravenie ázijských ekonomík by teda malo byť veľmi rapídne, a globálny pokles by ich vlastne ani nemal výraznejšie „zraziť na kolená“.
Za uvedenými priemernými hodnotami však treba hľadať aj vážnejšie disproporcie, ktoré budú najviac evidentné v Hongkongu, Číne, Južnej Kórei, Singapúre a na Tchajwane. Ich rast sa totiž zníži z 8,4% v roku 2000 na 4,3% v roku 2001, čo je podmienené najmä zmrazením americkej technologickej expanzie, na ktorej sa výrazne podieľal export z uvedených krajín. Interregionálny obchod a vnútroázijský dopyt by však mal zmierniť aj tento technologický šok, čo môže znamenať relatívne rýchlejšie ozdravenie – Hongkong, Čína, Južná Kórea, Singapúr a Tchajwan by sa už v roku 2002 mali dostať na vzostupnú líniu s rastovým ukazovateľom na úrovni 5,6%. Rizikovým faktorom sa však dnes vo väčšej miere stáva vývoj japonskej ekonomiky, ktorá aj počas uplynulého víkendu, v rámci oficiálneho vyhlásenia vlády, revidovala smerom nadol tempo svojho rastu. Riziko pre niektoré ázijské krajiny spočíva aj v nekompletnosti finančnej a firemnej reštrukturalizácie.
Nie náhodou desať členských štátov ASEAN (Združenie krajín juhovýchodnej Ázie) spoločne s Japonskom, Čínou a Južnou Kóreou chcú vytvoriť blok, ktorý má pracovné označenie ASEAN+3 a je prvým vážnym signálom vzniku zóny so spoločnou menou v tejto hospodársky značne dynamickej časti sveta. Jeho cieľom je zabrániť nestabilite na finančných trhoch a vážnej kríze, ktorá sa naposledy udiala v rokoch 1997-1998.
Už koncom deväťdesiatych rokov Malajzia veľmi razantne presadzovala vznik Ázijského menového fondu, čomu však kládli prekážky Spojené štáty.
Teraz sa hovorí o „postupných a praktických krokoch“, a ak sa ich podarí realizovať, potom sa nedá vylúčiť, ale skôr predpokladať vznik nového systému menovej spolupráce v Ázii s ďalekosiahlymi dôsledkami. Tento projekt má viac otáznikov a takisto bol jedným z bodov rokovania ADB v Honolulu.
Je síce do značnej miery kontroverzný, no môže ešte viac umocniť kompaktnosť ázijského ekonomického priestoru, a teda aj jeho nižšiu zraniteľnosť, čo znamená väčšiu úspešnosť v budúcnosti.