Jedným z hlavných bodov rokovania americkej centrálnej banky v Chicagu bola diskusia o štruktúre finančných inštitúcií a systéme, ktorý garantuje ochranu vkladov. Doteraz platia programy, v rámci ktorých vláda poisťuje vklady na účtoch až do výšky 100 000 USD, pričom poistnou udalosťou je krach banky.

Poistenie depozít má svoje korene ešte v období, ktoré nasledovalo po Veľkej depresii v USA, kedy stovky tisíc ľudí prišli o svoje úspory po kolapse celého bankového systému.

(Great Depression sa začala v októbri 1929 a do roku 1933 skrachovalo zhruba 5 000 bánk. Prezident Roosevelt v tom istom roku inicioval všeobecný program ozdravenia s názvom New Deal, ktorého súčasťou bola okrem iného aj reforma bankového systému.)

Greenspan v Chicagu potvrdil nevyhnutnosť zmien v bezpečnostnej infraštruktúre bánk, ktoré sú nevyhnutné, ale treba ich realizovať opatrne a účelne. Je totiž jasné, že poisťovanie vkladov vyvoláva u investorov a vkladateľov laxný prístup k bankám pri ich vyhodnocovaní a eliminovaní možného podnikateľského a trhového rizika. Podľa Greenspana je takáto bezpečnostná sieť, nízke úrokové sadzby a vyššia dostupnosť úverov stimulom pre špekulatívne obchody a riskantnejšie kreditné linky, prípadne riskantnejšie transakcie, ktoré sa realizujú na úkor a v podstate na náklady zdravých a bezpečných obchodov.

Šéf Fedu Greenspan prirovnáva ochranu vkladov akejsi „protipožiarnej poistke“ a dodáva, že túto poistku nemožno zrušiť iba preto, že už dlho nebol veľký požiar, no na druhej strane uviedol, že fúzie bánk a konsolidácia spoločností, ktoré poskytujú finančné služby značne komplikujú fungovanie spomínanej ochrannej siete.

Nádej, že americká vláda bude chrániť všetky depozitá a všetkých vkladateľov je návodom na zlé umiestňovanie zdrojov vo veľkom rozsahu a na obrovské zaťaženie orgánov bankového dohľadu. Zmeny v celom systéme teda budú komplikované a zatiaľ ich Greenspan jednoznačne nedefinoval. I keď je ochrana vkladov veľmi aktuálnou úlohou Fedu, viac sa ho týka súčasný stav americkej ekonomiky. Už zajtra (15.mája) bude rokovať Federálny výbor pre operácie na voľnom trhu – FOMC, ktorý má rozhodnúť o ďalšom znížení úrokových sadzieb. Od začiatku roka 2001 ich Fed redukoval o 2% a opäť sa nevylučuje úprava smerom nadol o 0,25%-0,50%.

Alan Greenspan však túto otázku do rozhodnutia FOMC nechce komentovať.