Objednávky na výrobky nemeckého priemyselného sektoru poklesli v marci v porovnaní s februárom 2001 o 4,4%, čo predstavuje veľmi prudký prepad. Priznáva to aj ministerstvo financií, ktoré začiatkom tohto týždňa uviedlo, že síce očakávalo pokles tohto ukazovateľa, ale iba o 0,3- 0,4%. Zároveň sa v jeho vyhlásení konštatuje, že znížený dopyt po nemeckých produktoch súvisí s „globálnym ekonomickým ochladením“.

Evidentný pokles objednávok v nemeckom priemyselnom sektore sa automaticky premietol aj do jeho celkovej výkonnosti, ktorá sa v marci znížila o 3,7%, hoci vo februári sa zaznamenal nárast na úrovni 0,6%. Tento negatívny trend nesúvisí iba s globálnym ekonomickým spomalením, ale aj s kolapsom v sektore nemeckého stavebníctva. Na tieto fakty musel reagovať nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorého prognózy sú však v porovnaní s bankovými a finančnými kruhmi, stále značne optimistické.

Zdieľa síce určité obavy, ktoré sa týkajú nemeckej ekonomiky – najväčšej v eurozóne, ale zároveň trvá na tom, že nehrozí nebezpečenstvo jej prepadu do recesie. Nemyslím si, že takáto hrozba existuje a aj v roku 2001 možno očakávať rast, ktorý je vyšší v porovnaní s obdobím deväťdesiatych rokov, dodal doslova kancelár Schröder.

Odlišný názor však má Bundesbanka. Člen jej bankovej rady Klaus Dieter Kübacher uviedol, že je nevyhnutné mať obavy z fázy recesie, ktorá hrozí nemeckej ekonomike.

V analýze Dresdner Kleinwort Wasserstein sa tiež pripomína, že pokles produkcie v nemeckom priemysle môže byť prvým signálom ďalších negatívnych ukazovateľov v ostatných odvetviach. V druhom štvrťroku sa totiž dá očakávať ďalší pokles nemeckej ekonomiky, čo by na celoročnej báze mohlo viesť k rastu iba na úrovni 1,7% a aj tento odhad možno považovať za nádejný. Nemecká vláda už revidovala tempo rastu v roku 2001 z 2,7% na 2,0%. Navyše sa znižuje aj index dôvery nemeckej podnikateľskej komunity, čo je ďalšou nedobrou správou pre budúci vývoj. V tejto situácii nemeckí odborníci iba s nevôľou sledujú vyčkávaciu taktiku Európskej centrálnej banky, ktorá sa drží zaužívanej rétoriky, že jej „jediným a kľúčovým mandátom je udržať cenovú stabilitu“.

Potvrdil to pred začiatkom včerajšieho rokovania Výkonnej rady prezident ECB Wim Duisenberg, ktorý na výročnom rokovaní East-West Institute v New Yorku uviedol, že najlepším spôsobom, ktorým môže menová politika prispieť k celkovej ekonomickej stabilite, je práve udržanie stability cenovej.

Zdá sa, že táto politika Európskej centrálnej banky vyvoláva v eurozóne čoraz neudržateľnejšie dôsledky… Príkladom je aj aktuálny vývoj nemeckej ekonomiky.