Aprílové údaje o raste spotrebiteľských cien podľa analytikov potvrdili, že inflácia má nákladový charakter, naďalej bez tlakov zo strany dopytu. Kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňovali celkový vývoj inflácie, boli odbory potravín, nealkoholických nápojov a dopravy. Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu sa výdavky na tieto tovary podieľajú takmer 40 % na celkovom spotrebiteľskom koši.

Rast cenovej hladiny potravín je podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku odrazom rastu nákladov výrobcov v dôsledku zvýšenia deregulovaných cien. „Zvýšil sa tiež dovoz niektorých poľnohospodárskych komodít z dôvodu sucha a následnej slabej minuloročnej úrody v celej strednej Európe,“ skonštatoval. Nárast cien pritom zaznamenalo najmä ovocie, zemiaky a obilniny. Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša je práve rast cien ovocia o 2 % prekvapivý, pretože v jarných mesiacoch obvykle jeho ceny klesajú. Podľa Pregu v máji možno očakávať zlepšenie cenového vývoja potravín.

Protiinflačne v apríli pôsobil vývoj cien mäsa, ktoré klesli o 0,2 %. Pokles zaznamenalo najmä bravčové a hovädzie mäso, naopak vzrástli ceny hydiny. M. Gábriš dáva tento fakt do súvislosti s chorobou dobytka a ošípaných a presunom dopytu k hydinovému mäsu. „Ponuka týchto produktov je však z krátkodobého hľadiska limitovaná a vyšší dopyt sa preto prejavuje rastom ceny,“ skonštatoval analytik.

Jediným komoditným odborom, ktorý zaznamenal medzimesačný pokles, bola doprava. Ceny v doprave klesli aj napriek rastu cien pohonných hmôt, keďže boli vykompenzované poklesom cien vo vnútroštátnej autobusovej dopravy. Zníženie cien v cestnej osobnej doprave súviselo s opatrením Ministerstva financií SR o zľavách pre študentov. Ako však uviedol R. Prega, naďalej možno očakávať negatívny vplyv vývoja cien pohonných hmôt na celkovú infláciu. Ten by sa podľa analytika Slovenskej sporiteľne Tomáša Kmeťa mal prejaviť hlavne v máji.

Kmeť tiež upozornil na fakt, že Slovnaft zvyšoval svoje ceny neúmerne vývoju svetových cien ropy a kurzu koruny voči americkému doláru. „Podľa našich odhadov tak Slovnaft zohľadnil vo svojich kalkuláciách aj iné faktory ako ceny ropy a kurzu koruny, čo však pri monopolnom postavení môže naznačovať určité znevýhodňovanie spotrebiteľov,“ skonštatoval.

Prega predpokladá zotrvanie inflácie v letných mesiacoch na súčasnej úrovni. „K obnoveniu poklesu miery inflácie by mohlo opätovne dôjsť v poslednom štvrťroku,“ dodal. Analytik preto očakáva znižovanie kľúčových úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska najskôr na konci tretieho štvrťroka. Rovnako podľa Ondrisku súčasný vývoj inflácie nedáva dôvod pre zmenu menovej politiky.

Analytici ČSOB naopak predpokladajú, že priestor na zníženie sadzieb o 25 bázických bodov stále existuje. Svoje tvrdenie odôvodňujú faktom, že mieru inflácie zvyšuje nárast cien potravín, ktoré by do menovo-politických rozhodnutí nemali významnejšie vstupovať. „O ďalšom vývoji sadzieb viac napovie jadrová inflácia, ktorá by mala byť známa v piatok,“ skonštatoval Gábriš. Podľa Kmeťa takisto existuje priestor na pokles sadzieb, v súčasnosti to však neočakáva.

Spotrebiteľské ceny sa v apríli oproti marcu zvýšili o 0,4 % a v medziročnom porovnaní o 7,6 %. Trend poklesu medzimesačnej inflácie sa tak v apríli po marcovom vývoji ešte zvýraznil. Medzimesačná inflácia predstavovala v marci 0,8 %, v januári bola ešte na úrovni 1,9 % a vo februári dokonca na 2,3 %. Medziročne sa však inflácia vyvíja naďalej nepriaznivo, keď sa jej tempo zrýchlilo z marcovej hodnoty 7,1 % a februárovej 6,7 %.