Za uplynulý rok dosiahol v Taliansku rast hrubého domáceho produktu 2,9%, čo je síce nižší ukazovateľ v porovnaní s priemerom eurozóny, ale aj tak predstavuje najlepšiu hodnotu za ostatných päť rokov.

Ľavicovo-centristický kabinet splnil všetky náročné kritériá a od roku 1999 je Taliansko členom Európskej menovej únie.

Vláda uskutočnila radikálne zmeny vo verejných financiách, ktoré zhruba pred desiatimi rokmi vykazovali stav, hroziaci kolapsom talianskeho hospodárstva.

Podľa najnovších údajov Európskej centrálnej banky môže terajší proces znižovania daní dodať talianskej ekonomike nový rozpočtový stimul vo výške 0,3% z HDP.

Premiér Amato (v nadchádzajúcich voľbách už nebude kandidovať a centristicko-ľavicovú koalíciu Olivovník povedie jeho nástupca Francesco Rutelli) ešte pred rozpustením parlamentu a vypísaním volieb, ktoré sa uskutočnia 13. mája uviedol, že odovzdáva Talianom krajinu, ktorá je „zdravšia, bohatšia a podstatne dôveryhodnejšia“.

Kritici vlády však tvrdia čosi iné – podľa nich strácajú mnohé odvetvia priemyselnej výroby konkurencieschopnosť a klesá podiel Talianska na svetovom exporte.

Štátny rozpočet sa opäť stáva deficitným. Ak sa v jeho príjmovej časti nezohľadnia výnimočné výnosy z predaja licencií na poskytovanie 3G-služieb v mobilných sieťach, potom tento deficit vykazuje 1,5% z hrubého domáceho produktu.

Pakt stability a rastu, ktorý prijali krajiny Európskej únie v roku 1997, hovorí o tom, že štáty eurozóny by mali udržať svoje rozpočty v rovnováhe, čo znamená, že v čase hospodárskeho rastu je nevyhnutné dosiahnuť fiškálny prebytok, a nie schodok.

Toto však terajšia talianska vláda nedokázala.

Aj preto podľa milánskeho denníka Corriere Della Sera nadišiel čas, aby niekdajší taliansky premiér, mediálny magnát a jeden z najbohatších mužov sveta Silvio Berlusconi, ktorého majetok sa odhaduje na 14 miliárd dolárov, vystúpil z tieňa a opäť sa vrátil do talianskej a európskej politiky.

Najnovšie prieskumy verejnej mienky hovoria o tom, že Berlusconiho pravicovo-centristické zoskupenie vedie pred stranami vládnej koalície až o 13%, čo zvýrazňuje Berlusconiho šance.

Predvolebnú kampaň začal skôr a oveľa ofenzívnejšie v porovnaní s terajšou vládnou koalíciou. Sociológovia a politológovia tvrdia, že hovorí to, čo chcú Taliani počuť – ešte radikálnejšie zníženie daní, väčší poriadok a vyššie dôchodky.

Berlusconi za ostatné roky intenzívne pracoval aj na svojom vlastnom politickom profile. Čelil a doteraz čelí viacerým obvineniam, ktoré sa týkajú daňových únikov a korupcie, no Taliani ho v čoraz väčšej miere vidia ako „obeť horlivých vyšetrovateľov, a nie ako podliaka“.

Je tiež majstrom politických koalícií a očakáva sa, že časť voličov, ktorí doteraz podporovali vládne strany, sa priklonia k nemu.

Opatrne obnovil alianciu s Umbertom Bossim a jeho separatistickou a xenofóbnou Ligou severu, čo síce môže vážne skomplikovať vzťahy s EÚ, no v každom prípade toto spojenectvo Berlusconimu umožní dosiahnuť jasné víťazstvo vo väčšinových volebných obvodoch na severe krajiny.

Najnovšie prieskumy hovoria aj o tom, že až 39% talianskych voličov má indiferentný vzťah k Berlusconiho konfliktu záujmov, teda k jeho rozsiahlym obchodným aktivitám a pôsobeniu v špičkovej politike, pričom až 23% Talianov si myslí, že práve jeho podnikateľské záujmy mu umožnia vládnuť lepšie ako jeho terajší rivali.

Berlusconi intenzívne koná aj vo sfére tichej diplomacie a ponúkol post ministra zahraničných vecí, v prípade svojho volebného víťazstva, terajšiemu predsedovi Európskej komisie Romanovi Prodimu. Ten – takisto diplomaticky – takúto ponuku odmietol komentovať.