Prílev priamych zahraničných investícií (PZI) dosiahol v minulom roku 91,7 mld. Sk. Väčšina prostriedkov (97 %) smerovala do podnikovej sféry. Celkový objem PZI sa tak koncom minulého roka dostal na úroveň 165,69 mld. Sk, čo v porovnaní s minulým rokom predstavuje nárast o 124,2 %. Vyplýva to údajov Národnej banky Slovenska (NBS).

Najväčší podiel na prílive PZI v objeme prevyšujúcom 45 mld. Sk zaznamenalo v minulom roku Nemecko. Na celkovom prílive PZI sa podieľalo 49 percentami, hlavne vplyvom privatizácie Slovenských telekomunikácií (ST) nemeckým Deutsche Telekom. Za Nemeckom sa ako druhý najväčší zahraničný investor umiestnilo Holandsko s 23,37 mld. Sk, čo súvisí s predajom hutníckej časti VSŽ dcérskej spoločnosti U.S. Steel USS Global so sídlom v Amsterdame.

Vstup zahraničných investorov do ST a VSŽ sa odrazil aj na odvetvovom členení prílivu PZI. Najväčšie prírastky v minulom roku boli zaznamenané v odvetví dopravy, skladovania a spojov (42,481 mld. Sk ) ako aj v odvetví priemyselnej výroby (42,068 mld. Sk).

V rámci jednotlivých krajov bol najdynamickejší prírastok PZI v roku 2000 zaznamenaný v Bratislavskom kraji (55,46 mld. Sk) a v Košickom kraji (28,745 mld. Sk ). Do týchto krajov tak plynulo v minulom roku viac ako 90 % z celkových PZI v SR. Výrazné rozdiely v prílive PZI dokumentuje skutočnosť, že okrem Bratislavského, Košického a Žilinského kraja (4,8 mld. Sk) ani v jednom z ostatných krajov SR neprevýšil príliv PZI jednu miliardu Sk.

Na celkovom objeme PZI v SR ku koncu minulého roka malo najvyšší podiel Nemecko (27,7 %) nasledované Holandskom (22,7 %), Rakúskom (15,1 %) a USA (8,9 %). PZI smerovali prevažne do odvetvia priemyselnej výroby (53,5 % z celkového objemu), do dopravy, skladovania a spojov (15,1 %), peňažníctva a poisťovníctva (13,0 %) ako aj veľkoobchodu a maloobchodu (12,5 %). Podobne ako pri príleve tak aj pri celkovom objeme PZI najvyššie úrovne PZI boli zaznamenané v Bratislavskom (55,4 % z celkového objemu PZI) a Košickom kraji (22,3 %). Najmenšiu úroveň PZI vykazovali spoločne Prešovský a Trnavský kraj ( 2,7 %).