Doterajšie potľapkávanie Slovenska po pleci zo strany Európskej únie (EÚ) kvôli úspechom v našich integračných ambíciách a idylickú atmosféru okolo prístupového procesu tento týždeň zatienili komplikácie s vyplácaním predvstupovej pomoci Slovensku. Verejnosť šokovala správa, podľa ktorej Európska komisia (EK) pozastavila vyplácanie finančnej pomoci SR kvôli obavám z možného zneužívania prostriedkov. K takémuto radikálnemu kroku pristúpila EK z dôvodu podozrenia z korupcie na Úrade vlády SR, ktorej hlavným aktérom má byť bývalý riaditeľ zahraničnej pomoci úradu.

Hoci spočiatku sa objavili správy, že EÚ nám úplne zastavila všetku finančnú pomoc, neskôr sa podpredseda vlády pre európsku integráciu Pavol Hamžík snažil upokojiť hladinu verejnej mienky spresnením, podľa ktorého informácia agentúry Reuters nie je celkom presná a opatrenie EK sa týka len toho, že sa zatiaľ nebudú podpisovať nové kontrakty, ale výberové konania budú prebiehať naďalej. Štruktúru spravodajských relácií slovenských médií v piatok zrejme narušila správa o zrušení príkazu na pozastavenie schvaľovania tendrov a kontraktov súvisiacich s predvstupovou pomocou pre SR, problém sa tým však na Slovensku nevyriešil a nadobudol politický rozmer, ktorý bude mať svoju dohru na najbližších zasadnutiach vlády. Premiér Mikuláš Dzurinda sa totiž v piatok novinárom priznal, že o zastavení európskej pomoci Slovensku sa dozvedel až vo štvrtok z médií. P. Hamžík ho teda neinformoval o tejto skutočnosti napriek tomu, že o nej už dlhšie vedel. Premiér listom požiadal P. Hamžíka, aby na najbližšej schôdzi vlády 2. mája predložil písomnú vysvetľovaciu správu k rozhodnutiu EK o pozastavení financovania projektov Phare na Slovensku. Hamžík má podľa Dzurindovej žiadosti v písomnej správe vysvetliť tiež príčiny, prečo sa EK rozhodla pozastaviť financovanie projektov pre Slovensko a aké dôsledky môžu z toho vyplynúť. Vicepremiér má zároveň predložiť prognózu, aký ďalší postup je možné očakávať zo strany EK a aký postup očakáva EK od Slovenska, aby sa situácia čo najskôr normalizovala.

V piatok zverejnil Štatistický úrad SR (ŠÚ) najnovšie údaje o vývoji zahraničného obchodu SR, podľa ktorých marcový schodok zahraničnoobchodnej bilancie dosiahol relatívne vysokých 8,86 mld. Sk, čím sa kumulatívny deficit od začiatku roka dostal až na 19 mld. Sk. Spomínané čísla zrejme poukazujú na niekoľko skutočností. Po prvé, začína sa prejavovať oživenie domácej ekonomiky a v nej aj domáceho dopytu. Po druhé, tempo rastu vývozu poukazuje na spomalenie rastu u našich najdôležitejších exportných partnerov. Marcový výsledok zahraničného obchodu predstavuje pokračovanie už dlhodobejšieho trendu vyšších mesačných schodkov. Kumulatívny deficit na ročnej báze dosiahol takmer 55 mld. Sk, čo je najvyššia hodnota od septembra 1999. Podľa analytikov zatiaľ neexistuje dôvod na vážne obavy, pretože vo výsledku sa odráža rastúca slovenská ekonomika. Kvôli marcovým údajom niektorí analytici uvažujú o zmene odhadu koncoročného deficitu obchodnej bilancie. Svoje odhady zverejnila Tatra banka, ktorá očakáva v tomto roku schodok obchodnej bilancie vo výške 62 mld. Sk, čo zodpovedá 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Slovensko sa konečne môže pochváliť druhým najvyšším prílevom priamych zahraničných investícií na obyvateľa v minulom roku spomedzi všetkých tranzitívnych postkomunistických krajín. Rovnako na druhej priečke sa SR umiestnila v rebríčku podľa podielu PZI na HDP. V oboch prípadoch nás podľa údajov Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) predbehla Česká republika. Čistý prílev PZI do SR dosiahol v minulom roku 1,5 mld. USD. Celkom do stredoeurópskych, balkánskych a pobaltských postkomunistických ekonomík vlani prišlo podľa odhadu EBRD 20,83 mld. USD, na čom sa Slovensko podieľalo 7,2 percentami. V priemere na jedného obyvateľa na Slovensku prišli PZI vo výške 278 USD. Vyšší objem čistých PZI sa odrazil aj na vysokej hodnote podielu na vytvorenom HDP. Prílev kapitálu dosiahol 7,4 % HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,8 percentného bodu.

V pondelok opäť ožili diskusie o riešení dlhu Železníc SR (ŽSR) voči energetickým podnikom. Stredoslovenské energetické závody (SSE) požiadali ŽSR o vystavenie avalovanej zmenky za svoje pohľadávky v hodnote 250 mil. Sk, čo je asi polovica dlhu železníc voči SSE. Ďalšie dva rozvodné energetické závody, ktorým tiež dlhujú ŽSR stovky miliónov korún, v pondelok rokovali so železnicami o spôsobe úhrady dlhov na úrovni štatutárnych zástupcov. Ak neuspejú, pristúpia SSE od 3. mája k vypínaniu dodávok elektrickej energie pre ŽSR. Železnice oznámili všetkým energetickým rozvodným podnikom, že v nimi stanovenej lehote do 20. apríla nemôžu uhradiť polovicu zo svojho dlhu za elektrinu vo výške takmer 1,6 mld. Sk. V piatok sa štátni tajomníci zainteresovaných ministerstiev zhodli na tom, že splatenie dlhu ŽSR voči rozvodným energetickým podnikom možno uskutočniť tzv. neklasickým zápočtom. Ministerstvo financií by previedlo svoje pohľadávky voči Slovenským elektrárňam (SE) z titulu návratnej finančnej výpomoci na ŽSR. Takto by mohli železnice podľa svojho generálneho riaditeľa Andreja Egyeda uhradiť započítaním celý aktuálny dlh za elektrinu vo výške 1,76 mld. Sk. ŽSR by prevzali namiesto SE štátnu návratnú finančnú výpomoc a súčasne by nedošlo k zníženiu štátnych finančných aktív. S uvedeným riešením však musia súhlasiť rozvodné podniky. Spolu so SE s nimi chcú železnice rokovať na budúci týždeň. Predtým ešte musí transakciu odsúhlasiť vláda, ktorá sa ním môže zaoberať najskôr o dva týždne. Vystavenie avalovanej zmenky A. Egyed aj rezort financií odmietajú. Chápu snahu rozvodných podnikov vyčistiť pred privatizáciou portfólio svojich pohľadávok, voľné obchodovanie so zmenkami pred začatím transformácie ŽSR však považujú za nevhodné.

Fond národného majetku SR (FNM) v pondelok informoval, že ponuky na kúpu 86,99-percentného podielu v spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (SPaP) predložilo zatiaľ sedem zahraničných a domácich záujemcov. Záujem o kúpu akcií SPaP už koncom minulého týždňa zverejnil ruský ropný gigant Lukoil. Ruská spoločnosť plánuje využiť prepravné kapacity SPaP a v budúcnosti zabezpečiť spojenie ruského prístavu Archangeľsk s holandským Rotterdamom.

Menej potešiteľnou správou pre štátny rozpočet je vyjadrenie ministerky financií Brigity Schmögnerovej, že vláda by mala dokončiť predaj Slovenského plynárenského podniku začiatkom budúceho roka. Predaj sa síce uskutoční v neskorších mesiacoch tohto roku, avšak príjmy z predaja očakáva až na začiatku roku 2002. Výťažok z predaja jedného z najväčších slovenských podnikov by sa mal využiť primárne na splatenie dlhopisov FNM. Zvyšok sa použije na zníženie štátneho dlhu a na rozbehnutie reformy dôchodkového systému. Ministerka dodala, že privatizácia Všeobecnej úverovej banky sa skonči v polovici tohto roku a najväčšieho poisťovateľa, Slovenskú poisťovňu predá vláda v prvom polroku budúceho roku.

Zo správy EÚ, ktorá bola zverejnená v stredu sa uvádza, že ekonomický rast v trinástich krajinách snažiacich sa o vstup do EÚ zostane v rokoch 2001 a 2002 výrazný napriek nepriaznivejšiemu medzinárodnému prostrediu. V správe sa hovorí, že prvýkrát od začiatku reforiem zaznamenali kandidátske krajiny v roku 2000 pozitívny rast. Podľa EK vysoká nezamestnanosť ostáva hlavným problémom vo väčšine kandidátskych krajín. EK prognózuje ekonomický rast Slovenska 3 % v roku 2001 a 3,8 % v roku 2002, inflácia by podľa komisie mala predstavovať 7,5 %, resp. 5,3 %. Svoje odhady ekonomického rastu zverejnil aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý očakáva 3,1-percentný rast HDP v tomto roku. Tempo hospodárskeho rastu v SR by sa malo v budúcom roku naďalej zvyšovať a rast HDP by sa mal dostať na úroveň 4,4 %. Slovenskú ekonomiku by pritom mala predstihnúť väčšina ostatných kandidátskych krajín na vstup do EÚ. Fond tiež očakáva znižovanie inflácie. Spotrebiteľské ceny by mali v tomto roku vzrásť o 6,9 % a v budúcom roku o 6 %. Slovensko by v stabilizácii cenovej hladiny malo byť úspešnejšie, ako kandidátske krajiny v priemere. Slovenská republika by podľa prognózy MMF mala v tomto roku zaznamenať deficit bežného účtu platobnej bilancie na úrovni 4,8 % HDP. Fond očakáva mierne zhoršenie vývoja v roku 2002, kedy by deficit bežného účtu mal predstavovať 4,9 % HDP.

Ministerka financií v stredu informoval o pripravovaných daňových zvýhodneniach pre fyzické osoby od budúceho roka. Od začiatku budúceho roka môžu fyzické osoby podnikajúce na Slovensku očakávať daňové zvýhodnenia v prípade, že sa rozhodnú časť svojich príjmov investovať. Časť z investícií si totiž budú môcť fyzické osoby uplatniť ako odpočítateľnú položku zo základu dane tak, aby ich daňové zaťaženie dosiahlo maximálne lineárnych 29 %. Touto sadzbou sú v súčasnosti zaťažené príjmy právnických osôb. S ďalšími daňovými stimulmi pre právnické osoby rezort financií ráta až od začiatku roku 2003.

Z výsledkov posledného konjunkturálneho prieskumu v stavebníctve, obchode a priemysle vyplýva, že kým v obchode hodnotila väčšina respondentov ekonomickú situáciu ako dobrú, v priemysle je dopyt po priemyselných výrobkoch menej priaznivý ako v marci. Sektor stavebníctva nezaznamenal výraznejšie zmeny.

Sériu štatistík uzatvárajú piatkové informácie o cenách priemyselných výrobcov, ktoré poukázali na 1-percentný rast v marci oproti februáru. V medziročnom porovnaní ceny výrobcov v priemysle vzrástli v úhrne o 9,3 %.