Podľa odborných analýz pripadá na jedno rozhodnutie investovať v Juhoslávii až 42 negatívnych faktorov, ktoré odrádzajú potenciálneho investora od tohto rozhodnutia. Medzi najvýznamnejšie negatívne faktory patrí vysoké riziko kvôli blízkosti oblastí s vojnovými konfliktami, extrémne vysoká miera korupcie, zložitý stav ekonomiky, nesolventnosť bankového systému ako aj zastaranosť vybavenia.
Popredný juhoslovanský ekonóm Mladjen Kovačevič v interview pre juhoslovanský časopis Privredni pregled vyjadril výhrady na adresu očakávaní rýchleho oživenia juhoslovanskej ekonomiky. Dodal, že pomer negatívnych faktorov k pozitívnym pre vstup zahraničných investorov predstavuje 6:1. Spomedzi malého počtu pozitívnych faktorov spomenul Kovačevič lacnú pracovnú silu, relatívny dostatok prírodných zdrojov, priaznivú geostrategickú pozíciu krajiny a nízke ceny podnikov ponúkaných v rámci privatizácie.
Kovačevič povedal, že obdobie, počas ktorého dostávala Juhoslávia pomoc zo zahraničia, sa skončilo. Túto pomoc dostávala krajina vďaka zmene režimu a pádu Slobodana Miloševiča, avšak teraz musí Juhoslávia predložiť dôkazy o skutočnej realizácii reforiem. Podľa Kovačeviča je otázne, či sa plánovaný proces privatizácie dokončí v stanovených termínoch.