Slovensko by malo v najbližších dvoch rokoch zaznamenať zrýchlený rast ekonomiky pri súčasnom poklese inflácie, avšak naďalej pri vysokej úrovni nezamestnanosti. Na rozdiel od predchádzajúcich období by mal posilniť domáci dopyt, ktorý prinesie aj zvýšenú potrebu dovozov. Zahranično-obchodná bilancia SR sa tak bude zhoršovať. Vyplýva to z prognózy ING Bank.
Podľa predpovedí by sa hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku mal zvýšiť o 3,4 % a v roku 2002 sa očakáva nárast o 4,1 %. Vlani slovenská ekonomika posilnila o 2,2 % po predchádzajúcom 1,9-percentnom raste.
Pri pohľade na štruktúru HDP možno konštatovať, že na rozdiel od roku 2000 by sa v najbližších rokoch mala zvyšovať tak súkromná spotreba, ako aj súkromné investície. Ich rast by v roku 2001 mal dosiahnuť 2,5 %, resp. 1,9 %. O rok neskôr by sa mala súkromná domáca spotreba zvýšiť o 4,2 % a investície až o 7,1 %. Tento vývoj by mal byť podporený aj rastom objemu priemyselnej produkcie, avšak pri spomaľujúcej dynamike.
Aj napriek tomu by mala priemyselná produkcia dosahovať vysoké hodnoty ročného rastu pohybujúce sa v rokoch 2001 a 2002 na úrovni 7,3 % a 6,0 %. Rastový trend priemyselnej výroby by sa však podľa prognóz ING Bank nemal odraziť na poklese miery nezamestnanosti. Tá by z 18-percentnej úrovne koncom minulého roka mala v tomto roku ešte mierne stúpnuť na 18,2 % a koncom roka 2002 sa udržať na 18,1 %.
Rast ekonomiky by sa mal prejaviť aj pri prepočte na jedného obyvateľa. ING Bank predpovedá nárast HDP na obyvateľa z úrovne 3552 USD v roku 2000 na 3821 USD v tomto roku a 4107 USD v budúcom roku. Predpokladané oživenie ekonomiky by mal sprevádzať súbežný pokles miery inflácie. Tá by podľa prognóz mala poklesnúť z úrovne 8,4 % za uplynulý rok na 7,4 % v roku 2001 a 5,5 % o rok neskôr.
Na rozdiel od rastu HDP a poklesu inflácie možno v horizonte dvoch rokov očakávať postupné zhoršovanie zahranično-obchodnej bilancie. Dôvodom by mala byť hlavne vyššia ročná dynamika rastu dovozu v porovnaní s exportom, kvôli nárastu vnútorného dopytu. Podiel schodku zahraničného obchodu na HDP by sa tak z úrovne 4,8 % v minulom roku mal postupne zvyšovať na 6,0 % a 7,2 %. Táto skutočnosť by sa mala odraziť aj na vývoji bežného účtu platobnej bilancie.
Aj napriek tomu by sa mal priemerný ročný kurz slovenskej meny voči referenčnej mene do roku 2002 pohybovať v rozpätí 42,9 až 44,0 SKK/EUR. Jedným z dôvodov udržania kurzu je očakávaný príliv zahraničného kapitálu, ktorého objem by v rokoch 2001 a 2002 mal dosiahnuť približne 4,5 mld. USD. Podiel priamych zahraničných investícií by tak v roku 2001 mal dosiahnuť až 14,1 % z vytvoreného HDP.
Zahraničné zadlženie Slovenskej republiky by malo podľa ING Bank ostať v najbližších rokoch na úrovni 11,1 mld. USD. Jeho podiel by však vzhľadom na očakávaný rast ekonomiky mal klesať a koncom roka by mal dosiahnuť 46,7 % z vytvoreného HDP.