Akákoľvek daň je nemorálna – vláda si formou donútenia berie to, čo nevytvorila. V pomyselnom rebríčku morálnosti však nestoja všetky typy daní (a prerozdeľovacia vynaliezavosť ich stihla vymyslieť desiatky) na jednom stupienku. Na jednom zo spodných poschodí daňového mrakodrapu sa v týchto dňoch na chvíľu zdržali aj poslanci Národnej rady. A to, na čo ich zrak upriamil poslanec Langoš, sa im nepáčilo. A tak zrušili jednu z množstva existujúcich daní – daň z dedičstva.

Motív na zrušenie dedičskej dane pre najbližších príbuzných spočíval v tom, že – bez obrúska – išlo o daň za smrť. Na ilustráciu stačí ľahko predstaviteľný príklad: Za dlhé roky a z niekoľkonásobne zdaneného príjmu otec rodiny postavil dom a kúpil auto. Keď prišla chvíľa jeho smrti, v skutočne dosť nevhodnom okamihu mali jeho dediči (deti, prípadne manželka) povinnosť odviesť z hodnoty zdedeného majetku vláde daň.

Dani za smrť nepomohol prežiť ani inak „posvätný“ argument takzvanej napätosti štátneho rozpočtu. Napätosť v normálnej reči znamená, že vláda nie je schopná obmedziť svoje výdavky na úroveň príjmov, ktoré prostredníctvom daní, odvodov a poplatkov vyzbiera. V prípade dane z dedičstva by však taký argument vyznel smiešne – vláda prostredníctvom tejto dane ročne získa približne 50 miliónov korún, čo je vzhľadom na preukázateľne neefektívne výdavky (a teda nutné príjmy z vysokých daní) v rozsahu desiatok miliárd korún ročne skutočne bagateľ.

Napriek tomu tento úsmevný argument z úst ministerky financií Brigity Schmögnerovej zaznel. A nasledoval neuveriteľný dovetok o tom, že zmienený výpadok vládnych príjmov „nakoniec zaplatia iba občania“. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ministerke financií nie je jasné, že sú to práve občania, kto každoročne podáva daňové priznania. Že je to podstatne horšie, bolo jasné hneď z ďalších slov bezprostrednej reakcie pani ministerky na zrušenie tejto dane. Podľa jej názoru to totiž pomôže najmä „Rezešovcom a podobným privatizérom“. Deravé zákony a neschopnosť kompetentných úradov pri dokazovaní, že očividná krádež je krádežou aj podľa zákona (trestateľnou), teda chce ministerka nahradiť plošným trestaním všetkých, ktorí po sebe chcú svojim deťom zanechať aj niečo viac, než len bicykel a pár kníh.

Ministerke financií muselo byť jasné, že strata príjmu v rozsahu pár desiatok miliónov príjmy aj tak deficitného štátneho rozpočtu nijako významne nepoznačí. Napriek tomu však proti zrušeniu tejto dane bojovala veľmi nahlas. Zrejme ju k tomu viedla obava, že zistenie o nie vždy bezpodmienečnej nemennosti a nesmrteľnosti všetkých typov daní by mohla opäť niektorého zo zodpovedných poslancov inšpirovať k jej zrušeniu či zásadnému zníženiu. Kiež by.

Autor pracuje v týždenníku Domino fórum.