Európska komisia vychádza pri hodnotení z prieskumov, ktoré ukazujú mieru používania Internetu v jednotlivých krajinách Európskej únie. Eurobarometer, ktorý realizoval väčšinu týchto prieskumov, poskytuje informácie o raste využivania Internetu za obdobie marec – október 2000. Za toto obdobie vzrástol počet prístupov na Internet z domácností celkove z 18 % an 28 %, v prípade Švédska, Holandska a Dánska je počet domácností pripojených k sieti viac ako 50 %. Na Internet sa ale obyvatelia EÚ dostanú častejšie z práce alebo školy.

Summa summarum, v priemere 40 ľudí zo 100 viac či menej využíva pripojenie na Internet. Treba poznamenať, že práve školy či univerzity prispievajú k tomuto číslu značnou mierou. Dnes je s Internetom spojených 79 % škôl, pričom na jeden počítač pripadá 22 žiakov, no napr. v Portugalsku je toto číslo viac ako trojnásobné.S využívaním Internetu úzko súvisia spôsoby pripojenia sa. Drvivá väčšina pripojení funguje cez ISDN linky a štandardné dial-up spojenia. Vysokorýchlostné spôsoby ako ADSL sa ešte len začínajú objavovať a ich počet sa zväčšuje len pozvoľna, najmä pripojenia domácností využívajú takéto spôsoby spojenia najmenej, čo súvisí s finančnými nákladmi.

Ešte stále je v malej miere medzi obyvateľmi EÚ rozšírený elektronický obchod, ktroý je záležitosťou najmä zriedkavých a občasných nákupov cez Internet. Percento ľudí, ktorí využívajú internetovské obchody, je v priemere len 5 %, 10 % mieru dosahuje len Veľká Británia. Táto oblasť Internetu trápi Európsku komisiu, ktorá zhromažďuje stále nové informácie, a tak chce na ich základe zlepšiť nelichotivú situáciu, v ktorej sa nachádza aj eGovernment. Používatelia Intenetu síce navštevujú úradné stránky, no skôr pasívne, keďže len 10 % z nich už využilo možnosť vyplniť a odoslať online formuláre či žiadosti. Problém úzko súvisí s faktom, že len necelá tretina príslušných web stránok poskytuje elektronické verzie oficiálnych formulárov.

Zistenia stavu, v ktorom sa nachádza využívanie Internetu dnes, nie sú ešte konečné a kompletné informácie by mali odhaliť, kde je potrebné urobiť nápravy s najväčšou intenzitou a najmä, ktoré členské štáty by mali venovať problematike maximálnu pozornosť. Už dnes je ale isté, že situácia si vyžaduje predovšetkým koncepčnú prácu zainteresovaných strán.