Podľa japonskej tlače bola jeho jedenásťmesačná vládna perióda Moriho charakterizovaná ekonomickou stagnáciou a škandálmi.

Moriho odstúpenie z postu predsedu vládneho kabinetu má však čudné pozadie, pretože túto otázku neformuloval celkom jednoznačne. Vyzval iba najužšie 5-členné vedenie vládnúcej Liberálno-demokratickej strany(LDP), aby urýchlilo „rozhodovací proces pri hľadaní nového predsedu strany“, ktorý je však automaticky premiérom.

Ide teda o nepriame vyjadrenie úmyslu Moriho odstúpiť z funkcie, i keď vládne kruhy už definovali termín abdikácie, ktorá sa očakáva začiatkom apríla.

Dnes sa hovorí aj o konkrétnych menách – terajšieho premiéra by mohli nahradiť Hiromu Nonaka, ktorý je považovaný za politika „starého štýlu“.

Druhým kandidátom je 57-ročný proreformný Juničiro Koizumi a tretím je bývalý premiér Hašimoto. Podľa členov LDP je práve on po premiérskej funkcii najviac dychtivý, no navyše je údajne všeobecne prijateľný pre členskú základňu vládnej strany.

Nonaka zrejme nebude vyhovovať kvôli veku, pretože má 75 rokov. Koizumi je síce excentrický, no má značnú podporu voličov, avšak vo vedení strany sú voči nemu značné výhrady – je totiž zástancom radikálnych reforiem, ktoré sa napríklad týkajú privatizácie japonských poštových úradov.

V zákulisí japonskej vrcholnej politiky sú však pripravené aj ďalšie prekvapenia na pozícii budúceho premiéra – môžu sa ním stať aj terajší minister obchodu Takeo Hiranuma alebo minister hospodárstva Taro Aso.

V každom prípade prichádza terajšia politická kríza v čase, ktorý je pre Japonsko z hospodárskeho hľadiska kritický.

Podľa denníka Financial Times sa nachádza krajina na pokraji recesie, narastajú deflačné tlaky, nezamestnanosť dosahuje historické maximum a vo všeobecnosti vládne zmätok v súvislosti s rozpočtovou a menovou politikou liberálno-demokratickej vlády.

Ilustruje to aj fakt, že japonský jen sa naposledy obchodoval za 120,65JPY/USD, čo je najnižšia hladina za ostatných 20 mesiacov. Prepad sa zaznamenal aj vo väzbe na euro, kde sa evidovala hodnota 112,55 JPY/EUR. Kľúčový index Nikkei klesol o tri percentá.

Ide teda aj o medzinárodné súvislosti – nové kolo politickej neistoty v Japonsku totiž môže negatívne pôsobiť na perspektívu globálneho ekonomického rastu. Americká ekonomika je vo fáze oslabenia a japonská ekonomika, druhá najsilnejšia na svete, čelí už spomínaným negatívnym trendom.

Tie by sa mohli umocniť dokonca aj Moriho odchodom, pretože ním plánované reformy sa odložia a schvaľovať ich bude horná komora parlamentu až po júlových voľbách.