Voči doláru koruna končila na 47,50 Sk za dolár a voči českej korune na 1,264 Sk za jednu českú korunu.
Kurz koruny nereagoval na výsledky aukcie štátnych dvojročných bondov ani na dáta o inflácii. Oboje by malo pôsobiť na oslabovanie koruny. Inflačné dáta (rast spotrebiteľských cien o 6,7% medziročne a o 2,3% medzimesačne) ukázali, že na stabilitu cenovej hladiny pôsobia hlavne stabilné ceny potravín – asi hlavne vďaka zostrujúcej sa konkurencii v maloobchode. Jadrová inflácia – 3,6% medziročne a 0,9% medzimesačne – už dosiahla spodný kraj cieľového intervalu NBS ( v decembri NBS cieľuje jadrovú infláciu do intervalu 3,6 – 5,3%). Pre NBS sa týmto viac otvoril priestor pre možné zníženie sadzieb – napríklad už na najbližšom zasadnutí BR NBS koncom marca. Predpokladáme zníženie sadzieb o minimálne 25 bps, hoci aj 50 bodové zníženie nie je vylúčené. Proti 50 bodovému zníženiu hovorí hlavne zotavujúci sa domáci dopyt a tiež koncoročné vyplácanie dlhopisov FNM SR.
Po januárovom redukovaní našich očakávaní predpokladáme, že koncoročná inflácia v decembri 2001 dosiahne úroveň 6,9% a jadrovú infláciu očakávame na úrovni do 4%.
Najdôležitejšími udalosťami na devízovom trhu boli v utorok dve aukcie. Ministerstvo financií SR zrealizovalo druhú časť aukcie štátnych bondov s dvojročnou valutou a kupónom 7,75 % p.a., v ktorej plánovalo získať 2 mld. Sk. „Menším prekvapením bolo, že rezort financií nakoniec akceptoval len 1,92 mld. Sk,“ povedal díler Slovenskej sporiteľne Pavel Jánošík. Dopyt pritom dosiahol 4,92 mld. Sk. Minimálny výnos v aukcii bol 7,3 % p.a., priemerný 7,74 % p.a. a maximálny 7,747 % p.a.
V dvojtýždňovom sterilizačnom repotendri akceptovala Národná banka Slovenska (NBS) 20,15 mld. Sk, v stredu tak stiahne viac zdrojov ako je splatných 18 mld. Sk. Záujem bánk o umiestnenie zdrojov v repotendri pritom predstavoval 24,35 mld. Sk. „Priemerný výnos oproti predchádzajúcej aukcii stúpol o 0,03 percentuálneho bodu na 7,94 % p.a.,“ skonštatoval Jánošík. Minimálny výnos bol 7,79 % p.a. a maximálny 7,99 % p.a.
Obchodovanie na peňažnom trhu sa v utorok sústredilo na overnighty a zdroje do dvoch týždňov. Záujem o ukladanie prostriedkov prejavili najmä banky, ktoré neuspeli v sterilizačnom repotendri. Komerčné banky deponovali na účtoch v centrálnej banke 33,875 mld. Sk, čo na kumulatívnej báze predstavuje 95,61 %. „Sektoru stačí na splnenie povinnosti voči centrálnej banke do konca periódy držať na účtoch o 1 mld. Sk viac ako je predpísaný stav povinných minimálnych rezerv,“ dodal díler. Banky tak zostanú v kumulatívnom podstave likvidity až do budúceho vyrovnania sterilizačných repotendrov nasledujúcu stredu. Podľa súčasného vývoja likvidity možno podľa Jánošíka vidieť snahu centrálnej banky o pomalé dopĺňanie sektora a zabránenie vysokej volatility kurzov. „Ak by totiž centrálna banka vyrovnala likviditu vyšším prílevom zdrojov, sadzby na peňažnom trhu by mohli klesnúť k 6,5 % p.a., čo je pre NBS zrejme neželateľné,“ povedal. Podľa jeho slov je skôr snahou NBS udržať sadzby na 7,5 / 8,0 % p.a.
Na trhu však momentálne cítiť dostatok reálnych zdrojov, čo vytvára mierny tlak na pokles cien depozít Výkyvy na účtoch povinných minimálnych rezerv v posledné dni podľa dílera zrejme svedčia o tom, že niektoré banky museli dokonca využívať možnosť jednodňovej sterilizácie v NBS. Prostriedkov je tak v sektore možno viac ako sa odráža na plnení rezerv. Po stredajšom čistom odchode peňazí z repotendra v objeme 2,15 mld. Sk a štvrtkovom odlive 1,92 mld. Sk z emitovaných štátnych bondov však objem zdrojov v sektore klesne. Piatkový prílev 7 mld. Sk z maturujúcich pokladničných poukážok NBS by mala pravdepodobne nahradiť aukcia, v ktorej NBS obnoví splatnú emisiu.
Overnighty boli v utorok za 7,0 / 7,3 % p.a., tom/nexty a spot/nexty za 7,5 / 7,8 % p.a., týždňové zdroje za 7,7 / 8,1 % p.a. a dvojtýždňové za 7,6 / 7,9 % p.a., Na rovnakej úrovni sa kótovali aj mesačné a dvojmesačné úložky. Trojmesačné fondy boli za 7,5 / 7,6 % p.a., polročné až ročné na 7,45 / 7,6 % p.a.